Štát zaviedol nové tresty za tunelovanie firiem

Lenka Buchláková, Pravda | 06.01.2016 07:00
Do platnosti vstupujú viaceré zákony, ktoré by mali obmedziť nelegálne podnikanie na Slovensku. Nepoctivým podnikateľom dokonca hrozí za neodvádzanie daní zrušenie firmy, ba až väzenie. Slovensko zavádza prísnejšie trestanie nekalého biznisu ako posledná krajina v rámci OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).

Štát prichádza s novelou Obchodného zákonníka účinnou od januára 2016. Tá zavádza tresty na vyvodenie zodpovednosti štatutárov za tunelovanie spoločností. Novela by mala zabrániť tomu, aby si spoločníci vo firme previedli majetok na iné spoločnosti či rodinných príslušníkov a dlžníci tak zostali bez peňazí. V praxi sa právnici často stretávajú s tým, že veritelia v exekúcii alebo v konkurze zistia, že dlžníkom je už iba prázdna spoločnosť, ktorej majetok spoločníci predtým postupne neodôvodnene alebo neprimerane lacno previedli na seba, svoje spoločnosti alebo na rozličné nastrčené osoby. Podobne to funguje v Nemecku či Rakúsku.

Za zakázané vrátenie vkladu spoločníkovi sa môže považovať aj situácia, keď potomok spoločníka robí vo firme štandardnú administratívnu prácu, ale dostáva za ňu neprimerane vysokú mzdu. Rovnako aj v prípade, že má síce štandardný plat, ale popri tom dostáva benefity vo forme najdrahšieho paušálu na mobil alebo luxusného firemného auta. Aj tieto benefity sa budú považovať za neštandardné plnenie, ktoré poskytla spoločnosť blízkej osobe spoločníka, a preto ho bude možné požadovať naspäť.

Čierna listina štatutárov obchodných spoločností

  • štatutár sa ocitne na zozname napríklad v prípade, ak nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu
  • ak sa štatutár ocitne na čiernej listine, musí zaplatiť pokutu rovnajúcu sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. 12,5 tisíca eur
  • štatutár dostane takisto zákaz vykonávať túto funkciu v nasledujúcich troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia
  • návrh novely Obchodného zákonníka, ako aj zákona o konkurze a vyrovnaní vstúpil do platnosti 1. 1. 2016 s niektorými prechodnými ustanoveniami

„Plneniami nahrádzajúcimi vlastné zdroje nebudú len úvery od spoločníkov alebo členov rovnakej skupiny, ale aj odklad splatnosti ceny za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby presahujúci šesť mesiacov, poskytnutý týmito osobami. V tejto súvislosti si budú musieť dať pozor najmä štatutári spoločností v kríze, nakoľko za vrátenie takýchto plnení budú ručiť spoločne a nerozdielne. Takisto budú ručiť za to, čo spoločnosť stratí v dôsledku nevýhodných transakcií so spriaznenými osobami,“ povedal advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala. Inými slovami, ak spoločnosť uzatvárala so spriaznenými firmami v tuzemsku alebo v daňových rajoch nevýhodné obchody, tak rozdiel, čo by bola trhová cena a tým, za akú cenu reálne obchodovala daná spoločnosť, sa bude musieť vrátiť späť do spoločnosti.

Od júla 2016 bude takisto platiť, že ak sa podnikateľovi preukáže neodvádzanie alebo krátenie dane, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi bude môcť takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíc až do výšky 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.

Ak by súd rozhodol, že firmu zruší, a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ by už nemohol v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy.

Štát zavádza tzv. čiernu listinu štatutárov obchodných spoločností. V praxi to bude vyzerať tak, že majiteľ firmy bude musieť včas podať návrh na konkurz upadajúcej a zadlženej spoločnosti s cieľom uspokojiť veriteľov. Inak mu bude hroziť, že sa ocitne na čiernom zozname konateľov obchodných spoločností. Následne bude musieť zaplatiť k teraz platnej pokute od 10-tisíc do 50-tisíc eur aj novú sankciu 12 500 eur a zároveň dostane zákaz podnikať na tri roky. V prvom roku by mal byť zoznam neverejný, potom by mal byť sprístupnený aj verejnosti. Takmer každý druhý podnikateľ na Slovensku bol v minulých dvoch rokoch poškodený neférovými aktivitami zo strany jeho obchodných partnerov. Nekalé praktiky podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa rozmáhajú a demotivujú poctivých podnikateľov v ďalšej činnosti, dokonca spôsobujú zánik ich biznisu. So zriadením čiernej listiny súhlasilo v poslednom prieskume PAS až 96 percent podnikateľov.

Odborníci sa obávajú, že ani novelou Obchodného zákonníka nebudú v konečnom dôsledku postihovaní praví majitelia firiem. Register bude pomerne náchylný na zapĺňanie sa rozhodnutiami voči osobám, ktoré boli do funkcie iba naoko dosadené, tzv. biele kone, a teda nemusí postihovať skutočných organizátorov. „Tento aspekt, samozrejme, závisí od postupu príslušných orgánov, ich pripravenosti a, samozrejme, ich časových, odborných, ako aj personálnych kapacít preskúmať jednotlivé prípady do hĺbky, nakoľko najmä hospodárska a majetková trestá činnosť môže mať pomerne sofistikovanú podobu, ktorá si vyžaduje značné úsilie, ako aj odbornosť, na to aby bola vôbec odhalená,“ hovorí právnička Natália Nagyová z poradenskej spoločnosti FONTIONNEL.

Rozhodnutie o diskvalifikácií z dôvodu neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu budú vydávať okresné súdy v sídle kraja, teda Okresný súd v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. K najrizikovejším odvetviam podnikania, kde je vysoké riziko úpadku firmy, patrí na Slovensku ťažba, vzdelávanie a pohostinstvo. Najstabilnejšie a najmenej rizikové sú firmy, ktoré podnikajú v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nehnuteľností, kultúry a výroby elektriny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ