Povinnosť byť videný na cestách treba donekonečna opakovať

Katarína Kováčová | 10.01.2016 15:00
Osveta, aby ľudia nosili reflexné prvky, je neúčinná, tvrdí dopravná psychologička Elena Pipišková. Väčšina chodcov si podľa nej neuvedomuje, že ich potrebuje, keď ide na cestu.

V čom vidíte riešenie pribúdajúcich smrteľných úrazov chodcov?
Je potrebné túto tému ľuďom viac približovať. Obrátiť sa či už na médiá, alebo iné prostriedky. Prevencia vznikne iba vtedy, keď ľudia budú dostatočne poučení. Možno pomôže, keď budú informácie dostupné v nejakej zaujímavejšej forme. Na druhej strane napríklad pre starších ľudí ťažko vytvoriť niečo, čo bude pre nich zaujímavé. Zákon môže predpísať nosenie reflexných prvkov, dôležité však je, aby si ľudia uvedomili, že je to kvôli nim, nie kvôli policajtom.

Prečo ľudia nepoužívajú reflexné prvky?
Klasické oblečenie, ktoré nosíme všetci, takéto prvky neobsahuje a väčšina ľudí si neuvedomí, keď ide na cestu, že potrebuje reflexný prvok. Nie je to zvykom. Pokiaľ je reflexný prvok súčasťou odevu, napríklad niektorých zimných topánok, ľudia ho nosia, ale bežné oblečenie ho neobsahuje, a v tom prípade si ho nikto nepriloží na oblečenie. Niektorí chodci si myslia, že tieto prvky na odeve vyzerajú zvláštne.

Kto by mal na povinnosť reflexných prvkov upozorňovať? Kam by sa mala osveta v tomto smere posunúť?
Nemyslím si, že je osvety málo, ale pravdepodobne je málo účinná. Tvorcovia upozornení by mali porozmýšľať, či majú vhodnú formu. Možností je mnoho. Hlavne starší ľudia chodia večer často do kostola, polícia by teda mala spolupracovať aj s cirkvou. Pretože ak farár niečo povie, vnímajú to ako dôležité a niečo navyše. Pokiaľ si to ľudia nevžijú, treba povinnosť reflexných prvkov donekonečna opakovať.

Sú niektoré skupiny chodcov viac ohrozené?
Deti a starší ľudia sú najohrozenejšie skupiny. Deti majú reflexných prvkov na oblečení oveľa viac a nepohybujú sa často večer na cestách. Na druhej strane konajú spontánne. Starší ľudia, ktorí sú večer vonku oveľa častejšie, majú zase menej reflexných prvkov. Horšie vidia a počujú, a teda nedokážu odhadnúť vzdialenosť a rýchlosť auta. Okrem toho pomalšie reagujú.

V čom robia chodci najväčšiu chybu?
Ak ide chodec po správnej strane cesty, tak auto vidí a vie o ňom aj vtedy, keď prichádza spoza chrbta, pretože auto svieti a počuť ho. Neuvedomuje si však, že vodič nemá tú istú pozíciu, že ho uvidí až vtedy, keď sa mu dostane do kužeľa svetla a potom už nie je veľa času na reagovanie. Alebo ak sa mu nedostane do kužeľa svetla, nemusí ho zbadať vôbec. Nejde o rovnocenné postavenie na ceste. Ja počujem a vidím auto, ale neuvedomím si, že vodič ma nemusí vidieť, pretože som v tmavom oblečení alebo na tmavom pozadí.

V poslednom čase sú však aj vodiči na cestách agresívnejší.
Celá spoločnosť je uponáhľaná, musíme stihnúť veľa vecí. Nemáme čas sa uvoľniť, upokojiť. Tým, samozrejme, rastie aj nervozita a prenáša sa aj za volant. Keď nás niečo zdržiava, sme nespokojní. Naozaj sa vytratila tolerancia, ohľaduplnosť a uvedomenie si, že aj druhý má určité práva. Znížená tolerancia k chybám iných je celospoločenský jav.

Pri vodičoch však neohľaduplnosť môže mať fatálne následky.
Áno, za volantom má neohľaduplnosť iné následky. Auto je predsa len aj zbraňou na ceste.

Zvýšili sa pokuty pre takzvaných cestných pirátov. Pomôžu znížiť nehodovosť?
Myslím si, že viac by pomohlo takpovediac pranierovanie týchto nedostatkov alebo iný druh postihu. Väčšina vodičov nemá problém zaplatiť pokutu, teda to pre nich nie je takmer žiadny postih. Ak by však mali povinnosť zúčastňovať sa na nejakých konzultáciách, ako napríklad vodiči, ktorí požijú alkohol, chodia na odborné poradenstvo. Niečo, čo by vodičov stálo čas, na to bývajú ľudia viac hákliví. Šoféri, ktorí platia vyššie pokuty, sú na to takpovediac vytrénovaní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ