Lieková politika ako partizánčina na pacientoch

Zlatica Beňová, Pravda | 11.01.2016 12:00
lekáreň, lieky, Foto: ,
Do zoznamu nedostatkových liekov za posledné mesiace pribudli podľa lekárnikov aj viaceré inzulíny a lieky pre diabetikov.
Predaj liekov do zahraničia začína naberať obludné rozmery. Neukazuje to len nedávna kauza v Národnom onkologickom ústave, kde jeho zamestnanci kradli lieky, ktoré mali nakoniec skončiť v Anglicku. Z mesiaca na mesiac stúpa počet liekov, ktoré pacienti nevedia zohnať v lekárňach. Štát si s tým nevie dať rady.

Denník Pravda vlani na jeseň zverejnil zoznam 39 nedostatkových liekov, ktoré putujú do cudziny, kde ich priekupníci predajú drahšie ako u nás. Za posledné dva mesiace sa zoznam rozšíril o osem ďalších. Tie chýbajú diabetikom, kardiakom. Okrem nich sú nedostupné neurologické či psychiatrické lieky, na riedenie krvi či liečbu astmy. Všetko moderné a účinné molekuly.

Čerstvú skúsenosť so zháňaním lieku na riedenie krvi ma predseda pacientskej organizácie Kardioklub SK Igor Chamilla. „Akurát tento týždeň mi lekár predpísal výborný liek a už pri vypisovaní receptu mi povedal, že má ciťák, že ho bude problém zohnať. Presne tak aj bolo,“ povedal Chamilla.

Našťastie má známu lekárničku, ktorá mala iba jednu škatuľku. Tá mu vydrží mesiac, ďalšie dve sa mu pokúsi dovtedy ešte zohnať. „Keby to nebola moja známa, tak ho jednoducho nemám. Toto je obyčajná partizánčina na pacientoch,“ podčiarkol.

Ide o jediný z moderných liekov na riedenie krvi, ktorý sa berie raz denne, liečbu netreba kontrolovať ďalšími testami, a preto je pre pacientov pohodlný. „Na jednej strane hovoríme, že znižujeme cenu lieku na Slovensku a na druhej strane mlčíme o tom, že ho pár ľudí vyváža za obrovské zisky do zahraničia? Radšej by mala poisťovňa preplatiť drahší liek, ale nech zostáva na Slovensku,“ konštatoval šéf kardioklubu.

Kardiológ Štefan Fársky, ktorý je zároveň aj prezidentom Ligy proti hypertenzii, má dosť veľký počet pacientov, ktorí musia mať antikoagulačnú liečbu, čiže im treba riediť krv, ináč hrozí upchatie ciev. Novšie lieky sú účinné, bezpečné. „No viaceré z nich chýbajú. Pacientovi musíme dávať iné, menej pohodlné. Svedčí to o neporiadku v zdravotníctve,“ mi­eni.

Do zoznamu nedostatkových liekov za posledné mesiace pribudli podľa lekárnikov aj viaceré inzulíny a lieky pre diabetikov. „Zmena liekov z dôvodu nedostatku môže sťažiť liečbu diabetikov. Lekár sa snaží nájsť liek v podobnej skupine, ktorý pôsobí približne rovnako, čo samozrejme vedie k zmene terapie, to znamená častejšie kontroly glykémie aj úpravu dávok,“ vysvetlil diabetológ Jozef Lacka.

Štát má podľa neho na to nástroje, aby skontroloval reálny vývoz liekov z nášho územia. Situácia s nedostatkom liekov sa podľa šéfa Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa výrazne zhoršuje. Jediným riešením je podľa neho výraznejšia angažovanosť ministerstva zdravotníctva a dobrovoľná etická samoregulácia všetkých subjektov liekového reťazca.

„Napriek legálnosti reexportu len ťažko chápem procesy odohrávajúce sa v hlavách tých, ktorí sú schopní uprednostniť vývoz lieku pred jeho poskytnutím chorému človeku,“ reagoval Sukeľ. „Lieky zháňame, ako sa dá, vo všetkých distribučných firmách, kontaktujeme výrobcov, obvolávame kamarátov,“ objasnil, čo robia v prípadoch, kde liek na sklade nemajú.

Ceny na Slovensku patria k najnižším v Európe, a preto ide o výhodný biznis. Lekárnici odhadujú, že ročne na vývoze liekov firmy zarobia až 300 miliónov eur. „Myslíme si, že všetky zariadenia a spoločnosti, ktoré používajú lieky ohrozené reexportom, by mali zaviesť vnútorné procesy, aby vedeli takéto prípady rýchlo odhaliť,“ navrhuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková.

Ministerstvo zdravotníctva pripomína, že robí, čo môže. Slovensko ako jediná krajina v rámci Európskej únie má zákaz vývozu liekov upravený v zákone. „Štátny ústav pre kontrolu liečiv v súvislosti s touto legislatívou postupuje prísne a mnohé z vývozov boli zakázané,“ vysvetľuje hovorca rezortu Peter Bubla.

Okrem toho ministerstvo denne monitoruje distribúciu a zásobovanie liekmi. Bubla poukázal, že v minulom roku začali viac ako 30 správnych konaní a vybrali viac ako 250-tisíc eur na pokutách za nedostupnosť liekov. Rezort tiež komunikuje s výrobcami, distribútormi aj lekárňami. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) preveruje nedostatok nielen vzhľadom na možný reexport.

„Pri analýzach porovnávame relevantné údaje o ich dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze. Pokiaľ by údaje z analýz viedli k tomu, že liek by bol vyhodnotený ako nedostatkový a vývoz lieku by ohrozil poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ŠÚKL vývoz lieku nepovolí,“ povedala Diana Madarászová z referátu pre komunikáciu s médiami ústavu.

Podľa nej sa stáva aj to, že v mnohých prípadoch sa v distribučných spoločnostiach lieky nachádzajú, ale z rôznych dôvodov prichádza k selekcii dodávok liekov len do určitých lekární.

Do konca septembra distribútori nahlásili vývoz 1 288 liekov, za rovnaké obdobie ústav nepovolil vývoz 23 liekov, niektoré aj opakovane. Najčastejšie mali putovať do Nemecka, Holandska, Česka, Dánska a Litvy. Údaje za posledný štvrťrok minulého roka budú podľa ústavu spracované v najbližších týždňoch.

Požiadavku účinnejšej regulácie reexportu prezentovala lekárnická komora na svojom kongrese, ktorý sa konal vlani na jeseň. „Požadujeme, aby reexport podliehal nie iba oznamovacej, ale povoľovacej povinnosti a aby celý proces bol zverejňovaný tak, aby celá verejnosť mala prístup k informáciám, ktoré firmy a ktoré osoby zarábajú na vývoze liekov určených pre slovenských pacientov do zahraničia,“ priblížil šéf lekárnikov Sukeľ, čo sa dá urobiť viac.

Ministerstvo sa zatiaľ chystá túto tému otvoriť na úrovni únie. „V rámci nášho predsedníctva EÚ bude našou prioritou v oblasti liekovej politiky téma reexportu, ako jednej z príčin nedostatku liekov nielen na Slovensku, ale aj v iných členských štátoch EÚ,“ uzavrel Bubla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ