Bude Veľká Británia novým Švajčiarskom?

„Chceli by sme mať rovnaké podmienky, ako majú Švajčiari. Nemusia byť v únii, podliehať všetkým tým byrokratickým nezmyslom, aj tak vo veľkom obchodujú s európskymi štátmi,“ povedala pre denník Pravda Britka Rebecca Wilemoreová, ktorá pracuje v centre Londýna v jednej z tamojších marketingových agentúr.

Stretli sme ju na letisku v Ženeve, odkiaľ sa vracala späť z dovolenky domov. „Švajčiari nie sú v únii a zdá sa, že sa majú lepšie. Životná úroveň, dodržiavanie pravidiel, všetko tu funguje ako švajčiarske hodinky,“ smeje sa Rebecca. Britom sa pozdáva takisto aj to, že Švajčiari chcú v nasledujúcich rokov výrazne okresať počet migrantov prichádzajúcich prevažne za prácou do krajiny. Nekontrolovateľnú migráciu si dokonca po teroristických útokoch v Paríži spája množstvo Britov práve s hrozbou ďalších teroristických útokov aj v ich krajine.

Ťažká skúška pre úniu

Migranti sa preto stali nosnou témou blížiaceho sa britského referenda, v ktorom sa majú Briti rozhodnúť, či chcú, alebo nie zotrvať v únii. Malo by sa konať v júni tohto roka. Každoročne do Británie prichádza 300-tisíc prisťahovalcov, vrátane tých slovenských, ktorých je tam aktuálne približne 100-tisíc evidovaných ako pracujúcich. Britský premiér David Cameron chce znížiť celkové číslo prisťahovalcov viac ako o polovicu.

Do Švajčiarska príde každý rok v priemere okolo 80-tisíc cudzincov, prevažne z krajín EÚ. Momentálne z 8 miliónov občanov Švajčiarska tvoria cudzinci približne 23 percent – je ich okolo 1,8 milióna. Švajčiari sa ešte vo februári 2014 v referende jasne vyjadrili, že počet migrantov v krajine chcú obmedziť. Švajčiarski poslanci musia preto do roku 2017 zosúladiť výsledky referenda o kvótach pre imigrantov so zmluvami s EÚ. V opačnom prípade musí krajina uzákoniť kvóty pre pracovníkov z únie bez ohľadu na to, či sa podarí dospieť ku kompromisu s EÚ.

Švajčiarske ani britské referendum sa nepáčia Bruselu. V oboch prípadoch totiž ide o porušenie zmlúv zaručujúcich slobodu pohybu pre pracovníkov z EÚ v týchto krajinách. Cameron je navyše proti akémukoľvek ďalšiemu prehlbovaniu únie v politickej a ekonomickej rovine. Odmieta spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a stálu výnimku má krajina aj v prípade neprijatia eura.

Výrazne chce okresať byrokraciu prichádzajúcu z Bruselu, pričom tvrdí, že mnoho bruselských opatrení je v rozpore so zdravým rozumom. „Nikdy sme nechceli vstúpiť do únie. Po tom, čo sme videli, čo sa dialo s Gréckom, aké máte problémy s migrantmi, nechceli by sme sa k tomu pridať. Neviem si predstaviť, ako by naši ľudia reagovali, keby sme donekonečna požičiavali zadlženým krajinám. Neviem, či výhody členstva prevyšujú nevýhody,“ hovorí pre Pravdu 37-ročná Violeta, ktorá pochádza zo Ženevy.

Británia však vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 až 5 percent britského hrubého domáceho produktu. Jednotný európsky trh pre ňu predstavuje 500-miliónový trh zákazníkov. Do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu 1,2 bilióna dolárov.

Ako by to vyzeralo v budúcnosti

Zatiaľ nie je jasné, ako sa zmení únia po britskom referende. Cameron najnovšie pre britskú televíznu stanicu BBC vyhlásil, že sa bude snažiť dohodnúť o novom nastavení podmienok v únii do februára tohto roka. Do akej miery Brusel Cameronovi „ustúpi“, do takej miery bude britský premiér neskôr presviedčať ľudí, aby hlasovali za zotrvanie Británie v spoločnom európskom bloku.

Briti nie sú aktuálne členmi eurozóny ani schengenskej dohody o bezpasovom cezhraničnom cestovaní. Ak by došlo k ich odchodu z únie, pravdepodobne by sa uchýlili k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), ktoré združuje Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a spomínané Švajčiarsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by aj tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko či Švajčiarsko rešpektujú 75 percent bruselskej regulácie.

Po britskom referende by v prípade jasného „nie“ prebiehali rokovania o spôsobe odchodu krajiny z EÚ asi dva roky. Londýn však trvá na tom, aby Briti mali aj naďalej bezcolnú zónu voľného obchodu s úniou. Export do EÚ tvorí 40 percent vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,2 milióna pracovných miest. Odchod Británie z EÚ by mal tiež veľmi negatívne účinky na londýnske finančné centrum City.

Prísne pravidlá prisťahovalectva

Doterajšie prieskumy verejnej mienky v Británii hovoria o tom, že hlasy za a proti sú takmer vyrovnané. Najdôležitejšie bude, ako Cameron dohodne nové nastavenie podmienok prisťahovalectva. Plánuje napríklad stopnúť sociálne dávky prisťahovalcom počas prvých štyroch rokov ich pobytu v krajine, poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie.

Európska komisia aktuálne žaluje Britániu za to, že pri schvaľovaní detských prídavkov pre občanov iných členských štátov EÚ kontroluje, či majú v Británii trvalý pobyt. Podľa nej je to porušenie práva na slobodu pohybu. Cameron však ide so svojimi požiadavkami ďalej. Británia požaduje, aby sa voľný pohyb osôb nevzťahoval na nové členské krajiny únie, kým sa ich ekonomika výraznejšie nepriblíži úrovni britskej ekonomiky.

Ekonómovia však upozorňujú, že Brusel tentoraz ustupovať Cameronovi nemusí, aj keď by to znamenalo potenciálnu hrozbu odchodu Britov z únie. Bolo by to historicky po prvýkrát, čo by nejaká krajina opustila úniu. Doteraz Brusel krajiny do spoločného európskeho bloku iba naberal.

Fakt však je, že vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi. Spolu 40 rokov členstva Britov v EÚ je sprevádzaných rôznymi výnimkami pre Britov. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel, zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, teda sú mimo schengenského priestoru. Briti prinútili EÚ liberalizovať zahraničný obchod či odmietli propagovanie federalistických symbolov.