Česi sa majú lepšie ako pred 25 rokmi, cítia sa však horšie

ČTK | 21.01.2016 10:16

Česi majú výrazne vyššie reálne mzdy ako pred 25 rokmi, vlastnia viac majetku a žijú vo väčších domoch či bytoch. Obytná plocha na jednotlivca stúpla z 25 metrov štvorcových na 32 metrov štvorcových. Klesol počet tých, ktorí s príjmom vychádzajú ťažko, vzrástol počet ľudí, ktorým sa darí sporiť. Vyplýva to zo štúdie Česi 1990 - 2015 poradenské firmy KPMG, ktorá analyzovala okrem iného zatiaľ nepreskúmané dáta agentúry STEM.

Napriek tomu sa podľa prieskumu 71 percent Čechov myslí, že sa spoločnosť nevyvíja dobrým smerom. V roku 1993 pritom boli o opaku presvedčené dve tretiny spoločnosti.

„V skratke sa dá povedať, že sa máme lepšie, ale cítime sa horšie. Z našej analýzy sa zdá, že na vine je hlavne strach Čechov z budúcnosti. Pocit ohrozenia v českej populácii narastá, v poslednom roku je navyše výdatne priživovaný aj komunikačnou ofenzívou ‚apokalyptikov‘,“ komentoval dáta riadiaci partner KPMG ČR Jan Žůrek.

Podľa zozbieraných údajov má majetok v hodnote cez jeden milión korún 62 percent domácností. Pri zohľadnení inflácie malo v roku 1995 majetok zodpovedajúci dnešnému miliónu iba 46 percent domácností. Financie sa však na celku podieľajú len asi z tretiny, zvyšné dve tretiny tvoria nehnuteľnosti a iný majetok.

Od roku 1993 sa zvýšila priemerná česká reálna hrubá mzda takmer dvojnásobne (o 94 percent). Už desať rokov navyše nerastie relatívny rozdiel medzi priemerom a mediánom miezd, čo naznačuje, že sa neroztvárajú nožnice medzi vyššími a nižšími príjmovými skupinami.

Príjem na spotrebu a bývanie ale Čechom sám o sebe nestačí. Oproti roku 1993 narástlo zadlženie domácností, hlavne kvôli dostupnejším hypotékam, takmer na päťnásobok (v reálnych sumách očistených o infláciu). V posledných desiatich rokoch tak viac ako 70 percent všetkých peňazí z úverov domácností smeruje práve a stabilne do bývania.

Pre väčšinu Čechov je dôležitejšia ekonomická situácia, respektíve životná úroveň než demokracia. Pre 37 percent občanov (33 percent v roku 1997) je na „režime“ dôležitejšie sloboda, možnosť presadiť sa a demokracia. Pre ostatných je to životná úroveň. Začiatok 90. rokov bol anomáliou, pretože demokracia bola mladá, odvtedy sa pomer len trochu mení. Najmenej spokojní s demokraciou boli Česi v rokoch 2011 až 2013. Do eufórie 90. rokov sa už najskôr nevrátime, poznamenal Žůrek.

Čechov trápi pocit nespravodlivosti. Zatiaľ čo na začiatku 90. rokov bolo 30 percent ľudí presvedčených o tom, že sa spoločnosť stáva spravodlivejšou, dnes je to len každý šiesty. Až 40 percent si dokonca myslí, že zmeny v spoločnosti rozhodne k spravodlivosti nesmerujú.

V 90. rokoch uprednostňovalo demokratické usporiadanie pred minulým obdobím reálneho socializmu 56 percent ľudí. Dnes je to mierne nadpolovičná väčšina (51 percent). Skutočných nostalgikov nepribudlo, zvýšil sa ale podiel tých, ktorí obe obdobie hodnotia rovnako. Najmenšie nadšenie pre ponovembrové obdobie vyjadrovali a naďalej vyjadrujú ľudia nad 60 rokov. Zabúdanie na staré poriadky sa prejavuje u všetkých s výnimkou najmladšej vekovej skupiny.

Zatiaľ čo v 90. rokoch volalo po svojím spôsobom autoritatívnom režime a vláde pevnej ruky 45 percent ľudí, v roku 2013 to boli už dve tretiny. Nárast bol najsilnejší u ľudí vo veku 30 až 44 rokov, teda u vekovej skupiny, ktorej podstatná časť dospievala ešte v časoch reálneho socializmu. Aj u ostatných vekových skupín je ale volanie po pevnej ruke väčšinové.