Rakúsky plán na limit pre utečencov vyvolal v Európe vlnu reakcií

Viedeň v stredu oznámila, že tento rok prijme už iba 37 500 žiadateľov o azyl a do roku 2019 ich má byť celkovo najviac 127 500. Na toto vyhlásenie už reagovalo Macedónsko obmedzením tranzitu migrantov. Požiadavkám Rakúska a Nemecka chce svoju migračnú politiku prispôsobiť aj Slovinsko.

„To, ako by sa mali (rakúske) predstavy uviesť do praxe, mi zatiaľ nie je celkom jasné," uviedol Steinmeier. Plánované opatrenie podľa neho v sebe skrýva rad právnych problémov. Z dôvodu pochybností o konečnej podobe návrhu je teda ťažké odhadnúť prípadný dosah na Nemecko. Steinmeier však opäť vyzval k európskemu riešeniu migračnej krízy. „Myslíme si, že národné opatrenia nebudú samy o sebe stačiť," uviedol.

Rakúska vláda kancelára Wernera Faymanna, ktorá sa podobne ako Nemecko dlho bránila stanoveniu akýchkoľvek limitov, v stredu oznámila určenie „hornej hranice" počtu žiadateľov o azyl. Čo však bude nasledovať v prípade prekročenia uvedeného limitu, zostáva nejasné. Okrem Nemecka alebo Švédska doteraz Rakúsko patrí k hlavným cieľom migrantov, ktorí smerujú cez juhovýchod Európy na západ kontinentu. Vlani prijalo 90-tisíc žiadostí o azyl.

Podľa kritikov dosiahne Viedeň stanovením limitu iba to, že sa v nasledujúcich mesiacoch zvýši počet migrantov žiadajúcich v Rakúsku o azyl, pretože sa budú chcieť do krajiny dostať ešte pred naplnením limitu. To by sa podľa niektorých odhadov mohlo stať realitou už v máji.

Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová však uviedla, že opatrením vláda dosiahne presne to, čo chcela, teda „dominový efekt". „Potrebujeme politiku rozumu, skoncujme s neobmedzenou kultúrou vítania," uviedla ministerka, podľa ktorej sa dalo pritvrdenie politiky voči migrantom v Európe očakávať.

Bavorský minister financií Markus Söder vyzval spolkovú vládu kancelárky Angely Merkelovej, aby reagovala na zavedenie limitu na počet žiadateľov o azyl v Rakúsku rovnakým opatrením aj v Nemecku. Predseda sociálnodemokra­tickej frakcie v nemeckom Spolkovom sneme Thomas Oppermann označil rakúsky návrh za „volanie o pomoc".

Reagovalo napríklad už aj Macedónsko a to obmedzením tranzitu migrantov cez svoje územie. Po 48 hodinách síce Skopje otvorilo hranicu s Gréckom, ďalej do Európy však púšťa len utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu a to iba pod podmienkou, že uvedú ako cieľovú krajinu Rakúsko či Nemecko. Migrantov z ďalších krajín posiela macedónska polícia späť do Atén.

Slovinský minister zahraničných vecí Karl Erjavec uviedol, že Ľubľana musí počet prechádzajúcich migrantov prispôsobiť požiadavkám cieľových krajín, akými sú Rakúsko a Nemecko. O konkrétnych opatrením by slovinská vláda mala rozhodnúť ešte vo štvrtok.

Po takzvanej balkánskej ceste vedúcej z Turecka cez Grécko a Balkán do strednej Európy vlani podľa odhadov prešlo zhruba 900-tisíc migrantov. Väčšina z nich požiadala o azyl v Rakúsku, Nemecku či Švédsku.