Socialista prezidentom USA? Sanders bojuje o šancu

Sezóna primárnych volieb

Už 1. februára štartuje sezóna primárnych volieb v jednotlivých štátoch USA. Tento proces povedie k výberu nominantov na letných kongresoch demokratov a republikánov. Hoci kandidujú aj iní, len zástupcovia týchto dvoch strán majú reálnu šancu vyhrať 8. novembra prezidentské voľby.

Boj u republikánov bude veľmi tvrdý, keď prekvapivým favoritom je kontroverzný miliardár Donald Trump. Nomináciu však majú šancu získať aj ďalší traja či štyria kandidáti.

Naopak, Demokratická strana ešte pred niekoľkými mesiacmi očakávala pomerne pokojné primárky. Bývalá prvá dáma a ministerka zahraničných vecí Clintonová mala mať nomináciu vo vrecku. Na jediného reálneho súpera Sandersa sa dívala podľa prieskumov s odstupom desiatok percent. Už to však vôbec neplatí. Vo viacerých prieskumoch Clintonová za Sandersom zaostáva.

Celoštátne ešte bývalá šéfka diplomacie stále vedie. Pred Sandersom má náskok okolo 13 percent. Ale v Iowe, kde sa primárky 1. februára začínajú volebnými zhromaždeniami, už poráža Sandersa len o štyri percentá. A v New Hampshire, kde sa rozhoduje 9. februára, Clintonová zaostáva takmer o 13 percent. Keď sa Sandersovi skutočne podarí vyhrať aspoň v jednom z dvoch spomenutých štátov, bude to preňho mimoriadna vzpruha. Aj Clintonovej tábor priznáva, že súboj v primárkach môže byť veľmi dlhý.

„Nie je to len otázka prvých dvoch či štyroch štátov. Budeme tak dlho na mape, pokiaľ to bude potrebné,“ citoval denník New York Times manažéra Clintonovej kampane Robbyho Mooka.

„Bolo by dobré, mať impulz po volebných zhromaždeniach v Iowe v podobe: Aha, Bernie vyhral,“ povedal pre New York Times Jeff Weaver, manažér Sandersovho štábu.

Clintonovej hlavný protivník pôsobil dlhodobo na politickej scéne ako nezávislý, hoci v Kongrese zvyčajne hlasoval s demokratmi. „Sanders bol celú svoju kariéru láskavým outsiderom. Vždy bol politicky naľavo. Najmä z pohľadu voličov v USA, kde nemá slovo socialista dobrý zvuk,“ reagoval pre Pravdu americký politológ Paul Brace z Riceovej univerzity. „Jeho názory však boli pomerne stále. Jeho pozícia outsidera a jeho politické postoje sú zaujímavé pre tých voličov, čo hľadajú zmenu,“ pripomenul Brace.

Zmena a peniaze

Slovo zmena pritom musí spôsobovať Clintonovej zimomriavky. Stačí, ak si pripomenie prezidentské voľby v roku 2008. Ona vtedy chcela byť politickou zmenou, po ktorej americkí voliči volali po ôsmich rokoch republikána Georgea Busha v Bielom dome. No nakoniec si demokrati v primárkach nevybrali ju, ale Baracka Obamu. Pre Clintonovú je situácia so Sandersom tak trochu déjà vu.

„Keď sme začali asi pred deviatimi mesiacmi kampaň, médiá sa ma pýtali, či to robím preto, aby som vyhral. Odpovedal som, že áno. Nekandidoval by som, keby som si nemyslel, že mám šancu zvíťaziť. V to som veril od začiatku a verím v to aj teraz,“ povedal Sanders v rozhovore pre magazín Time. „Moja odpoveď je však áno, keď sa ma pýtate, či sa naša kampaň rozbehla rýchlejšie a je úspešnejšia, ako som si myslel, že bude. Začali sme tak na troch percentách v celoštátnych prieskumoch. Jednoznačne sme zaostávali v Iowe aj New Hampshire. Teraz je to v Iowe mimoriadne tesné a v New Hampshire mierne vedieme. Vo všetkých prieskumoch sme na Clintonovú získali,“ vyhlásil Sanders.

Podľa expertov je stále otázne, aké silná je skutočná podpora vermontského senátora medzi voličmi. Ukazuje sa však, že časť z nich vníma jeho myšlienky veľmi pozitívne. „Je to kombinácia jeho názorov a toho, že ľudia majú pochybnosti o Hillary Clintonovej,“ myslí si odborník na americkú politiku John Sitton z Indianskej univerzity v Pennsylvánii. „Základom je, že bežní Američania nemajú veľký osoh z ekonomického rastu posledných rokov,“ tvrdí Sitton s tým, že z neho profitovalo najmä jedno percento najbohatších.

Už dlhodobo Sanders hovorí o témach ako rastúca príjmová nerovnosť, občianske práva či všeobecné zdravotné poistenie a bol tiež proti vojne v Iraku. Clintonová sa ho v posledných dňoch snažila tlačiť do kúta tým, že v minulosti bol proti sprísneniu zákonov týkajúcich sa vlastníctva zbraní. Nezdá sa však, že by táto taktika mimoriadne zaberala. Sanders, naopak, naznačuje, že jeho súperka je kandidátkou bohatých. Vykresľuje to aj tým, že väčšina peňazí, ktoré Clintonová vyzbierala na kampaň, pochádza od niekoľkých veľkých darcov. V Sandersovom prípade je to naopak. Má veľké množstvo prispievateľov, ktorí mu poslali malé sumy.

„Sanders dáva Clintonovej zabrať. Môže sa mu podariť vyhrať Iowu aj New Hampshire. Clintonová však určite zaboduje v Južnej Karolíne, na Floride a v štátoch na juhu Ameriky. Sandersova politika tam nemá veľa prívržencov a nedokázal si získať ani Afroameričanov,“ vysvetľuje pre Pravdu Darrel West z prestížneho Brookingsovho inštitútu. „Sanders však má podporu medzi progresívnou základňou voličov. Páči sa im, že útočí na finančné centrum Wall Street. Jeho odkaz rezonuje medzi tými, čo si myslia, že politiku ovládajú veľké peniaze,“ uviedol odborník.