Pamätník obetí z Kľaku obnovia za desaťtisíc eur

Zmeniť tvár mu pomôže desaťtisícová dotácia z rezervy predsedu vlády Roberta Fica, ktorú dedinčania dostali v novembri minulého roku a ktorú majú preinvestovať do konca marca 2016. S prácami sa začne hneď, ako to dovolí počasie.

Kľak na hrôzy druhej svetovej vojny spomína veľmi intenzívne. Patrí k dedinám, v ktorých nacisti po sebe zanechali najväčšiu spúšť. Stalo sa to počas tzv. Krvavej nedele 21. januára 1945, keď obec vypálili a zavraždili 84 obyvateľov, z toho takmer polovicu detí, ale aj troch partizánov.

Vyčíňali aj v susednom Ostrom Grúni, kde vzali život 64 ľuďom. V tom čase žilo v Kľaku vyše 660 obyvateľov, dnes má obec len 202 duší. Miestni však dodnes považujú Krvavú nedeľu za najdesivejšiu udalosť v jej histórii.

Tragický deň v Kľaku pripomínajú tri pietne miesta. Spoločný hrob obetí v časti Nový Kľak, hrob na mieste domu Jána Kotrlu, v ktorom obete spálili, a hlavný pomník obetiam, ktorého autorom je sochár Ján Hučko.

Práve pri centrálnom pamätníku sa každoročne konáva pietny akt. Dedinčanov posledné roky trápi zlý stav pamätníka, na ktorom sa podpísal zub času. Mená obetí sú už nečitateľné, socha ženy s dieťaťom je v schátranom stave, poškodený je aj reliéf na boku, ale aj iné časti.

„Pamätník z roku 1959 sa rozširoval v roku 1965 a v tom čase až do roku 1968 ho aj rekonštruovali. Čiastočne bol reštaurovaný aj v roku 2004, no odvtedy je znovu v stave, keď ho treba dôkladne obnoviť. Keďže je nekrytý, podlieha vplyvom počasia,“ vysvetľuje starosta obce Ľuboš Haring.

Obec ešte v roku 2008 nechala vypracovať projekt kompletnej revitalizácie pamätníka v hodnote 75-tisíc eur, peniaze však nezískala. „Skúšali sme to z rôznych domácich zdrojov, zo štátneho rozpočtu, ale márne,“ podčiarkol Haring. V roku 2013 zavítal na spomienkové zhromaždenie do Kľaku premiér Robert Fico a vtedy ho Kľačania oslovili so žiadosťou o pomoc.

Tej sa od neho dočkali v novembri 2015. "Premiér nám venoval zo svojej rezervy 10-tisíc eur, čo síce nepokryje náklady na komplexnú revitalizáciu pamätníka, ale z týchto peňazí vynovíme aspoň niektoré časti.

Foto: Štefan Rimaj, Pravda

kľak, pamätná tabuľa, V súčasnosti je menoslov obetí už v niektorých častiach nečitateľný.

Plánujeme osadiť nové pamätné tabule obetí s menami, namontovať odkvapovú parapetu nad reliéfom pamätníka, mechanicky a chemicky očistiť sochu, impregnáciu pamätníka a tiež vymeniť vlajkové stožiare," sumarizuje starosta.

Výberové konanie na dodávateľa prác už majú za sebou, teraz čakajú na vhodné počasie. „Práce chceme ukončiť do polovice marca, aby sme do konca toho istého mesiaca mohli dotáciu zúčtovať,“ zdôraznil Haring.

V Kľaku žije dodnes pätnásť ľudí, ktorí už v osudovú Krvavú nedeľu boli na svete. Oni, ale aj desiatky ďalších, mali šťastie, že besnenie fašistov prežili. Najstaršia z obetí mala vtedy 89 rokov, najmladšou bolo len trojmesačné dievčatko.

Súčasníci aj tí, ktorí už vtedy žili, o Krvavej nedeli rozprávajú neradi. Starosta vysvetľuje, že každá spomienka jatrí ich rany. Tibor Zúbek (63) urobil výnimku.

„Medzi obeťami boli aj moji starí rodičia po otcovi a 21-ročný strýko. Môj otec mal vtedy 31 rokov a prežil,“ hovorí Zúbek. K pamätníku umučených chodí pravidelne a spomína. Nevynechá žiadne spomienkové podujatie na túto hroznú udalosť, ktoré sa v Kľaku koná každý rok.

Terajšie 71. výročie tragédie pripadlo na štvrtok 21. januára. Pietnu spomienku však obyvatelia Kľaku, ako aj obce Ostrý Grúň organizujú túto nedeľu. V Kľaku sa začne sprievodom od kultúrneho domu k pamätníku, kde položia vence a ľuďom sa prihovorí starosta a pozvaní hostia. Zatiaľ pri schátranej pamiatke na umučených, ale o rok by to už malo byť inak.