Krúžky sú výzvou, ale aj nočnou morou politikov

V posledných voľbách v roku 2012 sa predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda prepadol až na tretie miesto. Získal len vyše 27-tisíc hlasov. Na prvé miesto sa dostala Lucia Žitňanská. Zakrúžkovalo ju viac ako 103-tisíc a druhého Ivana Mikloša necelých 57-tisíc ľudí. Štipľavo to okomentoval v októbri 2015. „Len zrazu som videl bilbordy, že krúžky. Ešte som to nahlas nepovedal. Počúvajte, že som vtedy tú Žitňanskú nevyrazil z kandidátky… Ťažkú chybu som urobil,“ povedal počas debaty združenia Nová generácia. Voliči krúžkami nepotvrdili Dzurindu na prvom mieste ani vo voľbách v roku 2006. Vtedy ho suverénne porazila Iveta Radičová a preskočil ho aj Ivan Mikloš.

odkaz

volby-pravda.sk-568x70

V roku 2012 vytlačil z prvého miesta predsedu kresťanských demokratov Jána Figeľa vtedajší podpredseda Daniel Lipšic. Získal o 633 preferenčných hlasov viac ako Figeľ. Konkurenčný zápas obidvoch politikov po voľbách sa vyriešil odchodom Lipšica z KDH. A ešte hlbšie do histórie. Vo voľbách v roku 1998 šéf SDĽ Jozef Migaš dokonca spadol až na 4.miesto. Naopak, Robert Fico dostal o sto percent viac hlasov a vyhupol sa na prvú priečku. Fico po roku zo strany odišiel a o ďalšie dva roky skončil ako predseda Migaš.

Okrem posunov na miestach šéfov strán krúžky voličov sú lukratívne aj pre kandidátov na nižších priečkach kandidačných listín. V posledných voľbách v roku 2012 sa do poslaneckých lavíc prekrúžkovalo až 15 kandidátov. Skokanov majú takmer každé voľby, dvakrát sa to podarilo napríklad Igorovi Matovičovi, skokan bol aj Ľudovít Kaník či dávnejšie v minulosti Peter Gabura.

Politológ Michal Horský hovorí, že občan sa môže rozhodnúť pre osobnosti, ktoré stranícky sekretariát nepreferuje, ale majú svoj ohlas vo verejnosti. „Krúžkovanie má predovšetkým veľký význam pre kandidátov malých strán. U silných politických subjektov nemá, pretože je potrebný veľký počet krúžkov,“ povedal Horský.

Šancu preniknúť do parlamentu majú kandidáti, ktorí získajú aspoň tri percentá preferenčných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu. Ak sa chcel v posledných voľbách prekrúžkovať napríklad kandidát Smeru z nezvoliteľného miesta na zvoliteľné, potreboval aspoň 34028 hlasov, kým kandidát SDKÚ len 4672 hlasov.

Viacerí kandidáti si preto kvôli krúžkom robia vlastnú kampaň mimo straníckeho aparátu. Napríklad Edit Pfundtner z Mostu-Híd, hoci je relatívne vysoko na 11. mieste. Poslanec Jozef Mikloško verí, že sa dostane do parlamentu napriek tomu, že je na nezvoliteľnom 31. mieste. „Som aktívny na Facebooku, chodím medzi ľudí, ale keď sa nedostanem do parlamentu, nebudem plakať,“ podotkol. Plánuje rozdávať aj podpisové karty či malé plagáty. Jeho brat, bývalý politik František, agentúre Sita pred pár dňami povedal, že pôjde voliť KDH, ale predsedu hnutia Jána Figeľa krúžkovať nebude. Zakrúžkuje súčasného poslanca Pavla Abrhana.

Či dá preferenčný hlas aj svojmu bratovi Jozefovi, už nepovedal. Ten však nebol zaskočený, pretože aj v minulých voľbách dostal Františkov hlas. „Takže ja som presvedčený, že ma bude voliť. Keď mu rozkážem, o osem rokov je mladší, tak musí poslúchať,“ dodal žartom. Krátko nato Jozef Mikloško Pravdu informoval, že preferenčný hlas dostane aj od Františka, ktorý mu to telefonicky oznámil.

Podľa sociológa Pavla Haulíka pri preferenčných hlasoch môže úlohu zohrať mobilizácia prostredníctvom sociálnych sietí. „Šancu na prekrúžkovanie majú hlavne mediálne známe osoby, ktoré sú v nemilosti straníckych sekretariátov na nevoliteľných miestach,“ zhodnotil sociológ. Podľa neho sa však môžu presadiť aj ľudia na kandidátkach strán, ktoré majú nových a menej známych ľudí. „Tam môže kampaň pritiahnuť istý počet sympatizantov daného kandidáta. Ťažko sa to stane v stranách, kde kandidátov ľudia viac-menej poznajú,“ dodal.

Na rozdiel od minulosti je kampaň na vlastnú päsť regulovaná. Odteraz kandidáti kampane môžu robiť prostredníctvom tretích strán, ktoré ich podporia. Takouto treťou stranou sú podľa zákona fyzické osoby, občianske združenia či obchodné spoločnosti. Celkové náklady tretej strany, ktorú musí zaregistrovať Štátna komisia pre voľby, nesmú presiahnuť 100-tisíc eur. Všetky finančné operácie je tretia strana povinná uskutočniť cez transparentný účet v banke.

Je však zvláštne, že samotného kandidáta na poslanca štátna komisia nezaregistruje ako tretiu stranu, ale už jeho rodinného príslušníka alebo spoločnosť, ktorú vlastní, áno. Podľa šéfa komisie Eduarda Bárányho právna úprava tretích strán môže veľa priniesť, pokiaľ ide o transparentnosť, málo, pokiaľ ide o obmedzovanie financií, ktoré sa použijú vo voľbách. „Zabúda sa, že na transparentný účet môžu prísť peniaze len bezhotovostným prevodom z iného účtu, takže je vidieť, odkiaľ sa tie peniaze vzali,“ poznamenal Bárány.

Napríklad kandidátovi Siete Róbertovi Orságovi, ktorý je na 69. mieste, bude jeho kampaň ako tretia strana financovať firma Orlík Sk, ktorú vlastní. Treťou stranou kampane iného kandidáta Siete Ľubomíra Fiksela, ktorý je na 48. mieste, je jeho otec. Sieť uviedla, že vie o 30 svojich kandidátoch, ktorí sa rozhodli viesť osobnú kampaň prostredníctvom tretej strany. Vládny Smer povedal, že kampaň má koordinovanú centrálne a primárne ide o kampaň strany, a nie jednotlivých kandidátov. Obyčajní ľudia tvrdia, že vzhľadom na to, že ich kandidáti sú aktívni ľudia, určite si budú viesť aj svoje osobné kampane.

V Moste-Híd zvolili stratégiu, že kandidáti prispejú vlastnými peniazmi na transparentný účet strany a z neho sa potom uhrádzajú náklady na osobnú prezentáciu. „Každá osobná kampaň u nás podlieha konzultácii s centrálou. Máme určitý volebný manuál. Musíme spĺňať grafické a obsahové náležitosti,“ povedala Edit Pfundtner.

Kandidáti na prvých dvadsiatich miestach Mostu-Híd môžu minúť najviac 20-tisíc eur a čím sú nižšie, tým viac táto suma klesá. Podľa šéfa volebného tímu Mostu-Híd Lászlóa Solymosa aj keď si kandidát vedie osobnú kampaň, jeho cieľom nemusí byť vstup do parlamentu, ale spropagovať sa v rámci regiónu ako starosta s výhľadom na komunálne či župné voľby.

Či napokon niektorého z kandidátov krúžky vynesú do parlamentu, je podľa sociológa Haulíka lotéria a dopredu sa to nedá odhadnúť. „Krúžkami sa však nerieši hlavný problém, pretože hlasovanie je centralizované na jeden volebný obvod a presadiť iné pohľady na kandidačnú listinu, napríklad regionálne, je veľmi ťažké,“ dodal sociológ.