Zbaví sa Pentagón stigmy, keď sa zbaví drog?

Viera Hebertová, Pravda.sk | 29.01.2016 07:00
pentagon, podunajske biskupice Foto: ,
Panelák v tvare päťuholníka slúžil počas výstavby sídliska Medzi Jarkami ako ubytovňa pre stavbárov, podľa toho dostala názov aj ulica. Jedno a dvojgarsónky sa neskôr používali ako sociálne byty. Problémy začali vznikať v prvej polovici deväťdesiatych rokov.
Keď v roku 1970 postavili na Stavbárskej ulici v bratislavskej Vrakuni bytový dom v tvare päťuholníka, nikto netušil, synonymom čoho sa o pár desiatok rokov Pentagón stane. Díleri, narkomani, prostitútky. Najhoršie už vraj bolo. Podľa polície kriminalita v okolí klesá a aj domáci hovoria, že situácia sa zlepšila. Zanedbané paneláky chcú rekonštruovať.

V Pentagóne nebývajú iba narkomani, díleri a prostitútky. Žijú tam aj tzv. bežní ľudia. Problematické sú dva vchody, číslo 40 a 42. Podľa polície sa situácia mierne zlepšila. Rovnako to vníma aj Lenka Poláková, ktorá na Stavbárskej býva už 17 rokov. Zo 188 bytových a nebytových priestorov je podľa nej problémových približne 15 bytov. „Problémových sa nám podarilo vytlačiť von na sídlisko a to je dôvod, prečo ľudia zvonku môžu mať pocit, že je situácia rovnako zlá alebo horšia,“ povedala Poláková. Ihly narkomanov však nezmizli.

Panelák v tvare päťuholníka slúžil počas výstavby sídliska Medzi Jarkami ako ubytovňa pre stavbárov, podľa toho dostala názov aj ulica. Jedno a dvojgarsónky sa neskôr používali ako sociálne byty. Problémy začali vznikať v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Najhoršia situácia bola na začiatku milénia.

Miroslav Izakovič žije v Pentagóne 27 rokov. Na chodbách paneláku toho už veľa videl a zažil. „Ani po ôsmich rokoch nie je uzavretý prípad, keď mi priamo pred dverami pichla narkomanka do krku ihlu, keď som ju vyháňal,“ spomína na časy, keď z ôsmich bytov na poschodí boli tri dílerské. Výťah nefungoval a po schodoch sa povaľovali nielen striekačky, odpadky a exkrementy ale aj ľudia.

Zmena k lepšiemu prišla v roku 2006 a o tri roky neskôr s projektom Drogy von sa podarilo dostať väčšinu narkomanov zo schodísk naozaj preč. Na vstupné brány namontovali čipy, kamery a zamrežovali spoločné priestory. Kým boli peniaze, objekt strážila aj strážna služba. Izakovič to označuje za najlepšie časy života na Stavbárskej od roku '89. Súčasný stav však podľa neho nie je ani zďaleka dobrý. Stále v paneláku stretáva existencie, ktoré tam nemajú čo robiť. „Neexistuje, aby som vpustil dnu cudzích ľudí,“ hovorí Izakovič s tým, že samozrejme veľa ľudí sa bojí a mamička s kočíkom sa predsa nepustí do hádky s narkomanom.

Čísla a pocit bezpečia

Problém dílerstva sa podľa polície z Pentagónu postupne vytráca. Po zrušení podobne neslávne známeho Modrého domu v Petržalke na Čapajevovej ulici sa jeho obyvatelia presunuli do Vrakune. Práve vysoká koncentrácia neprispôsobivých osôb je to, čo polícia vyriešiť nevie. Za najdôležitejšiu považuje komunitu, ľudí vyzýva, aby neboli apatickí a dokázali čeliť neprispôsobivým občanom.

Podľa čísel, ktoré má k dispozícii polícia, sa situácia oproti minulému roku mierne zlepšila. Vlani bolo vo Vrakuni spáchaných 401 trestných činov, čo je o päť viac ako v roku 2014. Mužom zákona sa vlani podarilo objasniť o 17 prípadov viac ako v roku 2014, teda 221 trestných činov. Násilná trestná činnosť mierne poklesla, z 50 prípadov v roku 2014 na 41 prípadov minulý rok. Objasnenosť v tomto prípade dosahuje 78% (31 prípadov). V roku 2014 boli vo Vrakuni tri lúpežné prepadnutia, z ktorých polícia objasnila dve. Vlani zaznamenali dve lúpeže a objasnili jednu. Majetková trestná činnosť poklesla zo 178 prípadov v roku 2014 na 132 vlani. Objasnenosť stúpla z 26% na 30,3%. Výrazne klesol počet krádeží a vlámaní oproti 73 prípadom v roku 2014 na 15 prípadov v minulom roku.

Práve policajti, ktorí majú na starosti Vrakuňu, dosahujú najlepšie výsledky v objasnenosti. Ako uviedol krajský policajný riaditeľ Csaba Faragó meradlom bezpečnosti je však najmä to, či sa môžu ísť obyvatelia Vrakune večer prejsť alebo poslať dieťa samo do obchodu okolo neslávne známych panelákov.

Veľké plány

Pentagón bude vyzerať inak. V pláne je rekonštrukcia aj zatepľovanie. Mestská časť vyčistila okolie a dvor, aj keď pozemky patria súkromnému vlastníkovi. „Keď tí ľudia platia dane, musíme sa postarať, aby to nejako vyzeralo,“ uviedol starosta Vrakune Martin Kuruc. V pláne je aj zamurovanie podchodu, kde sa zdržiavali narkomani a bezdomovci. Takýto krok musia povoliť úrady a najmä hasiči.

Samospráva aj obyvatelia veria, že k poklesu kriminality prispeje aj presťahovanie polície do budovy bývalého kultúrneho a spoločenského strediska Talin. Čaká sa na vyjadrenie ministerstva vnútra. Počet policajtov sa zvýši o 63.

Momentálne sú vo Vrakuni tri funkčné kamery. Do budúcna plánuje polícia zvýšiť ich počet minimálne o ďalšie tri. Kamerový systém však nie je všetko. Ako uviedol veliteľ Okrskovej stanice Mestskej polície Bratislava Ružinov Jaroslav Tuleja, zariadenia nestačia a je potrebná aj obsluha. Jeden človek totiž dokáže fyzicky sledovať iba jednu obrazovku. „Ide teda skôr o prevenciu a výstrahu pre vagabundov, že aha, je tam kamera, nasníma ma…,“ dodal Tuleja.

Okrsková stanica Bratislava Ružinov zastrešuje tri mestské časti – Podunajské Biskupice, Ružinov a Vrakuňu.

Problematika Pentagónu je systémová záležitosť

Situácia v Pentagóne je veľmi zložitá a jej riešenie treba hľadať na viacerých úrovniach, myslí si to Barbora Brichtová z Detského fondu Slovenskej republiky. Ten v Pentagóne prevádzkuje nízkoprahové centrum pre deti a mladých MIXklub a centrum pre rodiny MIXklub.

Snažia sa napĺňať potreby detí a viesť ich k tomu, aby mali svoje prostredie radi a starali sa oň. Deti môžu tráviť čas jednoducho inak, ako sú zvyknuté a vidieť dospelákov, ktorí môžu byť ich vzormi. „Výsledky uvidíme o desať až pätnásť rokov, keď tie deti budú dospelé a budú sa musieť správne rozhodnúť,“ povedala o práci s deťmi Brichtová. Jedným z častých obrazov medzi piatimi panelákmi sú aj tlupy flákajúcich sa deciek.

„Brať deti z rodín nie je riešenie. Dieťa, ktoré vyrastá v detskom domove a nepozná to, ako sa žije v rodine, keď vyrastie sa napokon vráti tam, kde akú-takú rodinu malo. Teda opäť do toho nevhodného prostredia, odkiaľ ho vzali," dodáva Brichtová.

Pomôcť by mohlo viac sociálnych pracovníkov, ktorí by sa zaujímali aj o rodiny na pokraji chudoby v tomto prostredí. To, čo je vidieť aj v okolí Pentagónu, je výsledkom zlej životnej situácie. „Je potrebná analýza prostredia. Vrátiť sa k ľuďom, nielen užívateľom drog a deťom, ktoré pobehujú po ulici, ale aj k tým tzv. slušným obyvateľom, aj keď toto označenie je zavádzajúce, keďže občas aj tí slušní vyhodia smeti rovno z okna, lebo sa im nechce ku košom,“ povedala Brichtová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ