Iowa začne riediť rady kandidátov na prezidenta USA

Kandidáti Demokratickej a Republikánskej strany si konečne v reálnom súboji overia, aké sú ich šance dostať sa do Oválnej pracovne. Američania budú voliť nástupcu Baracka Obamu 8. novembra 2016.

Zložitý systém

Väčšina primárnych volieb v jednotlivých štátoch USA je pomerne jednoduchá. Registrovaní voliči odovzdajú hlasy pre svojich favoritov. Kto vyhrá, získa všetkých alebo pomernú časť delegátov štátu, ktorí mu potom vyjadria podporu na celostraníckom nominačnom sneme v júli.

V Iowe sa však nekonajú klasické primárky. Ide o volebné zhromaždenia. Voliči na nich debatujú o kandidátoch a potom im vyjadrujú podporu. Ľudia sa stretnú v 1 681 okrskoch, v ktorých nominujú delegátov na okresné zhromaždenie, ktoré vyberie delegátov na stranícky zjazd. A ten zase na celoštátny stranícky kongres.

Zložitosť systému asi najlepšie pred niekoľkými dňami vyjadril známy americký zabávač Stephen Colbert. "Sme v špeciálnom období, keď predstierame, že vieme, čo sú volebné zhromaždenia,“ vyhlásil komik vo svojej šou.

A hoci si možno ani všetci kandidáti nie sú istí, ako celý proces funguje, jedno vedia určite. V Iowe je potrebné zabodovať. Inak sa nádej na získanie Bieleho domu môže okamžite rozplynúť.

"Pripomínam, že v Iowe by sa mali kandidáti umiestniť do tretieho miesta. V roku 1976 tu bol štvrtý Jimmy Carter. Odvtedy sa však nikomu nepodarilo získať stranícku nomináciu, keď bol v Iowe horší ako tretí,“ vysvetlil pre Pravdu politológ Steffen Schmidt z Iowskej štátnej univerzity.

Do boja v primárkach vstupujú u demokratov traja kandidáti, u republikánov dvanásti. Hoci Iowa nereprezentuje politicky ani demograficky Ameriku, je pre uchádzačov o Biely dom prvým skutočným volebným testom.

Prieskumy sú pred týmto súbojom dosť nejednoznačné. Podľa priemeru výsledkov posledných výskumov na webovej stránke Real Clear Politics vedie u demokratov o 3,3 percenta bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová nad vermontským senátorom Berniem Sandersom. Ten reprezentuje ľavicové krídlo strany.

Republikánskym favoritom je kontroverzný miliardár Donald Trump. V priemere posledných prieskumov vedie o 6,3 percenta nad texaským senátorom Tedom Cruzom.

Recept na úspech

"Dobrý výsledok v Iowe má svoj vplyv, aj keď neznamená cestu k straníckej nominácii,“ hovorí Donna Hoffmanová, odborníčka na americkú politiku zo Severoiowskej univerzity.

"Pretože je to prvý štát v celom procese, upriamuje sa naň značná pozornosť kandidátov a médií. Keď sa uchádzači o prezidenta nezaujímajú o Iowu, idú do rizika. Na istý čas strácajú možnosť prezentovať sa. Na rozdiel od tých, čo sa aktívne zúčastnili,“ pripomenula pre Pravdu Hoffmanová.

Zamerať sa výlučne na Iowu však tiež nie je recept na úspech. V roku 1980 stavil republikánsky kandidát George Bush starší na to, že prvý volebný boj v republikánskych primárkach vyhrá. Po intenzívnej kampani naozaj tesne porazil favorita prieskumov Ronalda Reagana.

Bola to však prvá a v zásade posledná hviezdna chvíľa Bushovej kampane. Reagan sa z prehry okamžite pozviechal. Bez väčších problémov si nakoniec zaistil republikánsku nomináciu a vyhral aj súboj o Biely dom s demokratom Jimmym Carterom. Busha si Reagan vybral za viceprezidenta.

Iowa a aj boj v štáte New Hampshire 9.¤februára, ktorý je v kalendári primárok tradične druhý, tak v prvom rade slúžia na preriedenie poľa kandidátov.

"V minulosti sme videli, ako mnohí politici, ktorí tu prepadli, odstúpili z boja,“ hovorí politológ Justin Holmes zo Severoiowskej univerzity. "Neprekvapilo by ma, keby sa päť až sedem republikánskych kandidátov po Iowe a New Hampshire vzdalo. Predpokladám, že u demokratov odstúpi Martin O’Malley,“ uviedol pre Pravdu Holmes, spomínajúc bývalého guvernéra Marylandu, ktorý podľa všetkých prieskumov jednoznačne v strane zaostáva za Clintonovou aj Sandersom.

Najlepšie je teda v Iowe, samozrejme, vyhrať, ale ráta sa aj to, keď politik nevyzerá ako príliš porazený. Aj preto viacerí demokratickí i republikánski kandidáti do poslednej chvíle bojovali v tomto štáte o priazeň voličov.

Clintonovej problém

Počas kampane zasiahla nepríjemná správa Clintonovú. Ako ministerka zahraničných vecí v rokoch 2009 až 2013 používala e-mail umiestnený na súkromnom serveri. Prípadom sa zaoberá aj FBI. Clintonová tvrdí, že tým neporušila bezpečnostné pravidlá a nikdy neodoslala ani neprijala správu, ktorá by bola označená ako utajovaná.

Ministerstvo zahraničných vecí však minulý piatok oznámilo, že 22 emailov odoslaných cez súkromný server obsahuje citlivé informácie, ktoré nie je možné zverejniť.

Clintonovej tábor okamžite vyhlásil, aby správy napriek tomu publikovali, pretože vraj ide len o byrokratické rozhodnutie. Celý škandál okolo e-mailov však dlhodobo demokratickú favoritku poškodzuje a je stále témou kampane.

Hoci na Clintonovú pre túto aféru neútočí stranícky protivník Sanders, jej kritici jej ju stále pripomínajú. Keby bývalú prvú dámu nakoniec FBI z niečoho obvinil, bola by to mimoriadna rana pre jej prezidentské ambície.