Kiska o kandidátoch na ústavných sudcov nerozhodol, urobí tak po voľbách

Predseda Národnej rady Peter Pellegrini vyslovil obavy zo znefunkčnenia súdu. „Dnes chýbajú dvaja ústavní sudcovia, koncom februára odíde ďalší. Ostanú len desiati, rozhodovanie Ústavného súdu sa tak môže znefunkčniť, čo môže mať vážne dôsledky. Pýtam sa, môže byť záujmom alebo cieľom mať od marca nefunkčný Ústavný súd a jeho plénum, ktoré môže prípadne rozhodovať aj o sťažnosti na priebeh parlamentných volieb?“ reagoval Pellegrini na Kiskovo rozhodnutie.

Prezident už raz podobný krok urobil pred necelými dvomi rokmi. Vtedy si mal zo šiestich kandidátov vybrať troch, nakoniec do funkcie vymenoval len jednu sudkyňu. Teraz mal k dispozícii dvoch kandidátov, ktorých zvolil parlament. Išlo o poslancov Smeru Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú, ani jeden z nich zatiaľ Dobríka nenahradí.

Kiska svoje rozhodnutie vysvetľuje tým, že chce debatovať s politickými stranami, ktoré budú v novom parlamente, o tom, ako bude postupovať ďalej. Na tieto rozhovory po voľbách pôjde s dvoma zámermi. „Ako zvýšiť autoritu a dôveru v Ústavný súd, jeho rozhodovanie a každého jedného sudcu a ako do budúcnosti predísť akýmkoľvek sporom v otázke kompetencií pri vymenovaní sudcov Ústavného súdu,“ povedal.

Ústavný právnik Ján Drgonec pripomína, že hlava štátu je povinná dbať na riadny chod ústavných orgánov. Pri Laššákovej a Mamojkovi nevidí žiadny dôvod, ktorý by prezidentovi umožňoval nevymenovať jedného z nich. „Prezident sa pri odkladaní ich vymenovania môže dostať do problému, že neuplatňuje svoju vymenúvaciu povinnosť,“ myslí si bývalý ústavný sudca. Poslankyňa Jana Laššáková nechcela prezidentovo rozhodnutie komentovať. „Nebudem sa vyjadrovať, je to rozhodnutie prezidenta,“ povedala stroho. Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer) si myslí, že prezident s vymenovaním zvolených kandidátov politicky kalkuluje, ako podčiarkol, vymenúvanie sudcov by nemalo závisieť od volieb.

Pellegrini zároveň Kiskovi pripomenul, že treba vymenovať sudcov z pätice kandidátov, ktorí na to čakajú od roku 2014. „Piati zvolení kandidáti sú platní, prezident by mal vybrať dvoch. Zároveň sú k dispozícii ďalší dvaja zvolení kandidáti na miesto, ktoré sa uvoľní koncom februára,“ zdôraznil šéf Národnej rady.

Oslabenie súdu trvá od roku 2014, keď Kiska nevymenoval kompletnú trojicu zo šiestich kandidátov, ktorých schválil parlament. Do funkcie ústavného sudcu posunul len jednu sudkyňu Janu Baricovú.

Odmietnutí kandidáti sa obrátili so sťažnosťou na Ústavný súd. Ten vlani v marci pri troch z nich rozhodol, že prezident porušil ich práva, a prikázal prezidentovi konať. Ďalší dvaja svoje sťažnosti stiahli. Kiska doteraz ani z tejto trojice nikoho nevymenoval. Obrátil sa však na Ústavný súd, aby mu vyložil ústavu o právomoci prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu. Súd sa Kiskovým návrhom odmietol zaoberať.

Ústavný súd rieši stovky volebných sťažností. Od roku 1993 do októbra 2011 ich bolo spolu 503, či už v komunálnych, župných, prezidentských, parlamentných voľbách, alebo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pri parlamentných voľbách ich bolo najviac v roku 2006. Vtedy sa na súd obrátilo 149 sťažovateľov. Súd musí podľa zákona o sťažnosti rozhodnúť do 90 dní.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.