Pápež sa zišiel s patriarchom. S požehnaním Putina?
Foto: SITA, Max Rossi
V nej sa postavili na obranu prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe. František takmer tri roky od nástupu na pápežský stolec vyzýval na túto schôdzku.
„Pôjdem, kamkoľvek chcete. Zavolajte mi a ja pôjdem,“ odkázal predvlani Kirillovi. Moskva a Vatikán iba pred týždňom potvrdili chystanú schôdzku. Pápež, ktorý mal namierené do Mexika, spravil medzipristátie v metropole Kuby, ktorá je súčasťou latinskoamerického turné ruského patriarchu.
Pred odletom do Havany na otázku, či po geste zblíženia očakáva pozvanie do Ruska, kam – rovnako ako do Číny – ešte žiaden pápež nezavítal, František iba ukázal na svoje srdce a povedal: „Čína a Rusko – mám ich tu.“
Schôdzka duchovných vodcov 1,25 miliardy katolíkov a asi 165 miliónov veriacich ruskej pravoslávnej cirkvi, patriacich k štvrťmiliardovej rodine ortodoxných cirkví, sa pripravovala už dávnejšie. Tretí Rím, ako sa Moskve občas hovorí, sa v obave z negatívnej reakcie konzervatívnej časti veriacich so zblížením s Rímom neponáhľal.
„Keby sa ruská pravoslávna cirkev mohla vyhnúť tomuto stretnutiu, tak by sa mu vyhla,“ myslí si politológ Alexej Makarkin. Podľa jeho názoru schôdzku potrebovala ani nie tak samotná cirkev, ako skôr ruský štát, ktorý vníma patriarchát ako dôležitý nástroj „mäkkej sily“.
„Rusko momentálne nemá až tak veľa možností v medzinárodnej aréne. Konflikt so Západom, s Tureckom, s viacerými arabskými krajinami… To sú okolnosti, v ktorých ponuku budovať vzťahy so Svätou stolicou je ťažké odmietnuť,“ povedal Makarkin pre denník Moskovskij komsomolec.
Religionista Nikolaj Mitrochin patriarchu Kirilla označil priamo za „posla dobrej vôle“ v službách prezidenta Vladimira Putina. „Kalkuluje sa s tým, že ak pápež František dokázal vyviesť Kubu z medzinárodnej izolácie, tak čo ak z nej dokáže dostať aj Rusko,“ povedal pre Rádio Svoboda.
Kremeľ poprel, že by to bol on, kto zorganizoval patriarchovu schôdzku s pápežom. Aj patriarchát tvrdí, že išlo na „sto percent“ o jeho samostatné rozhodnutie. Znalec vatikánskeho zákulisia Marco Politi, autor bestselleru František medzi vlkmi, to však vidí inak.
"Bolo by naivné sa domnievať, že náhla ústretovosť patriarchu nesúvisí s geopolitickou situáciou, v ktorej sa Rusko v súčasnosti ocitlo,” poznamenal vo svojom blogu s narážkou na ruskú vojenskú angažovanosť v Sýrii.
„Kirill išiel na summit s pápežom nielen so súhlasom ruskej pravoslávnej synody, ktorá sa takémuto kroku celé desaťročia vzpierala, ale aj s cárskym požehnaním od Putina. Rozhovor v Havane medzi Františkom a patriarchom Kirillom nie je len stretnutím ich dvoch. V pozadí je tretí protagonista: Vladimir Putin,“ dodal Politi.
Foto: SITA, Alejandro Ernesto
Patriarcha a pápež žiadajú veriacich nedopustiť novú svetovú vojnu
Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill a pápež František na Kube podpísali spoločnú deklaráciu o výsledkoch svojho historického stretnutia. Vyzývajú v nej na mier v Sýrii, Iraku a Ukrajine a apelujú aj na Európu, aby zachovala vernosť svojim kresťanským koreňom. Informovala o tom agentúra AP.
Vo svojom vyhlásení vyzývajú veriacich, aby nedopustili vypuknutie novej svetovej vojny. Všetky strany, ktoré by mohli byť zavlečené do konfliktu, žiadajú, aby začali rokovať. Pripomínajú tiež, že je nutné, aby medzinárodné spoločenstvo skoncovalo s terorizmom za pomoci spoločných koordinovaných a dobre uvážených krokov.
Vo vyhlásení, ktoré má desať strán a 30 bodov, vyjadrujú smútok nad stratou jednoty kresťanstva a vyslovujú nádej, že ich spoločné stretnutie povzbudí kresťanov na celom svete, aby sa modlili za plnú jednotu cirkví. „Aby boli jedno,“ píše sa vo vyhlásení.
Ocenili a vyzdvihli však bezprecedentnú obrodu kresťanstva a oživenie viery v Rusku a mnohých východoeurópskych krajinách, kde desaťročia dominovali ateistické režimy. Vyslovili nádej, že rozkol medzi pravoslávnymi na Ukrajine bude prekonaný na základe kánonických noriem. Konštatovali, že uniatizmus nie je spôsobom, ako obnoviť jednotu cirkvi.
V súvislosti s Ukrajinou vyzvali strany konfliktu na jej východe k múdrosti a obnoveniu mieru. Patriarcha a pápež pozdvihli svoj hlas i na obranu prenasledovaných kresťanov, ako aj prívržencov iných náboženských tradícií, ktoré sú vo svete, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, obeťami občianskych vojen, chaosu a teroristického násilia. zdôraznili pri tom, že zločin nemožno ospravedlňovať náboženskými heslami. Pripomenuli tiež unesených duchovných a žiadali ich prepustenie.
Upozornili i na nutnosť poskytnúť trpiacim rozsiahlu humanitárnu pomoc. Patriarcha moskovský a celej Rusi a pápež vyhlásili, že nikto nemôže zostať ľahostajný k osudu miliónov migrantov a utečencov, „ktorí klopú na dvere bohatých krajín.“
Obaja duchovní kritizovali aj „bezuzdnú spotrebu, typickú pre niektoré z najviac rozvinutých krajín, ktorá rýchlo vyčerpáva zdroje našej planéty“. „Rastúca nerovnosť v rozdeľovaní pozemských dobier zvyšuje pocit nespravodlivosti v zavedenom systéme medzinárodných vzťahov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Upozorňujú aj na náboženskú neslobodu v mnohých krajinách a nutnosť chrániť kresťanov Blízkeho východu, pričom vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby sa postavilo proti ich vyháňaniu z oblastí, kde žili „od apoštolských čias“.
Patriarcha a pápež v texte deklarujú, že chcú spojiť svoje úsilia a reagovať na výzvy súčasnosti. Ich vyhlásenie sa týka aj témy zrovnoprávnenia manželstiev ľudí rovnakého pohlavia s tradičnými, eutanázie i interrupcií. Vyjadrili pritom znepokojenie nad „stále sa rozširujúcim používaním biomedicínskych reprodukčných technológií.“
"Manipulovanie s ľudským životom – to sú útoky na podstatu bytia človeka stvoreného na Boží obraz. Považujeme za svoju povinnosť upozorniť na nemennosť kresťanských morálnych zásad založených na rešpektovaní dôstojnosti ľudskej bytosti, ktorá je predurčený žiť podľa Stvoriteľovho plánu.
Na margo umelého prerušenia tehotenstva uviedli, že na svete sú milióny detí zbavené možnosti narodiť sa. Pokiaľ ide o eutanáziu, starší a chorí ľudia podľa nich začínajú cítiť, že sú nadmernou záťažou pre svoju rodinu i spoločnosť ako celok.
Stretnutie oboch vodcov kresťanských cirkví – prvé od schizmy v roku 1054 – trvalo niečo viac ako dve hodiny a konalo sa na letisku v Havane. Väčšina schôdzky, na ktorú sa akreditovalo vyše 200 novinárov, sa konala za zavretými dverami.
Svoje spoločné vyhlásenie Kirill a František podpísali v jednej zo sál medzinárodného letiska v Havane, kde aj rokovali. Pred odletom z Havany na päťdňovú návštevu Mexika pápež o schôdzke s patriarchom Kirillom povedal, že hovorili „jasne a priamo“.
Foto: SITA, Alejandro Ernesto
Uviedol tiež, že vysoko oceňuje Kirillovo želanie dosiahnuť jednotu kresťanstva. Pápež spresnil, že s patriarchom Kirillom prerokovali celý rad iniciatív, ktoré bude možné časom uskutočniť.
„Hovorili sme ako bratia. Cítil som prítomnosť Ducha Svätého,“ vyhlásil pápež po rokovaniach a poďakoval sa predstaviteľom oboch strán za prípravu tejto významnej schôdzky. Vďaku vyjadril aj „Kube, kubánskemu ľudu a prezidentovi krajiny“. „Ak to takto pôjde ďalej, Kuba sa stane centrom dialógu cirkví – a to všetko na chválu Boha Otca, Syna a Ducha Svätého a jeho veriaceho ľudu pod ochranou Bohorodičky Panny Márie,“ konštatoval František.
Patriarcha Kirill uviedol, že diskusia s pápežom bola obsažná a „umožnila nám vypočuť a pochopiť naše postoje“. „Výsledky mi dovoľujú povedať, že obe cirkvi môžu aktívne spolupracovať na obrane kresťanstva v celom svete a s plnou zodpovednosťou, aby nedošlo k vojne, všade bol rešpektovaný ľudský život a boli posilnené základy mravnosti, rodiny a človeka,“ vyhlásil.
Stretnutie na tejto úrovni sa plánovalo aj v 90. rokoch, keď na čele ruskej pravoslávnej cirkvi stál patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II. a pápežom bol Ján Pavol II. Schôdzka sa však neuskutočnila, pretože sa nepodarilo vyriešiť problémy, ktoré boli dôležité pre pravoslávnu stranu – medzi nimi je aj štatút gréckokatolíckej (tzv. uniatskej) cirkvi na Ukrajine. Pápež František a patriarcha Kirill dnes v Havane vyjadrili nádej, že na Ukrajine dôjde k zmiereniu gréckokatolíkov a pravoslávnych.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ