Ministerstvo financií odobrilo obchvat Bratislavy

Vyplýva to zo stanoviska ministerstva financií, ktoré posudzovalo niekoľko scenárov. Stavať zo štátnych peňazí by bolo výhodnejšie len v prípade, že k realizácii projektu by došlo tak ako pri pripravenom PPP projekte už v roku 2016. V tomto prípade by štát za 30-ročné obdobie, na aké sa plánuje PPP projekt, ušetril 62 miliónov eur. V tomto roku sa však peniaze na výstavbu obchvatu Bratislavy v rozpočte nenachádzajú a štát by musel spraviť novú súťaž. Už zajtra by o PPP projekte mala rozhodovať vláda.

Pôvodná štúdia realizovateľnosti počítala s hodnotou 30-ročnej koncesie vo výške 4,5 miliardy eur. Najnižšiu ponuku podalo konzorcium Obchvat Nula, ktoré je vedené španielskou spoločnosťou Cintra. Výstavba, údržba a prevádza 59,1 kilometra diaľnic by podľa ponuky mali stáť 1,7 miliardy eur s ročnou splátkou 56,72 milióna eur. Podľa Huberta Wetschinga zo spoločnosti Porr, ktorá je súčasťou konzorcia, by mal byť obchvat hotový za štyri roky a štyri mesiace. „Za ten čas vytvoríme až 1¤000 pracovných miest. Odhadujeme, že až 90 percent pracovnej sily bude zo Slovenska. My prinesieme skúsenosti a manažment,“ povedal Wetsching.

Ak by sa stavba financovala cez štátnu kasu a stavať by sa tak začalo až v roku 2017, výhoda je už mierne na strane PPP projektu. Štát by tak za 30 rokov po spočítaní všetkých prínosov a odrátaní všetkých nákladov v súčasnej hodnote ušetril 26 miliónov eur. Podľa ministerstva dopravy by sa však reálne za štátne peniaze mohlo začať stavať až v roku 2018 a v takom prípade výstavba formou PPP projektu vychádza výhodnejšie o 113 miliónov eur.

„Analýza ministerstva financií je konzervatívnejšia pri porovnaní nákladov na výstavbu štátom, v základnom scenári abstrahuje od neskoršieho začatia výstavby a v realistickom scenári predpokladá posun výstavby len na základe technických a procesných obmedzení,“ hovorí Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií. V prospech PPP projektu hovoria najmä socioekonomické benefity, ktoré vyplynú z jeho skoršieho dokončenia. Ide o časové prínosy, prínosy prevádzkových nákladov vozidiel, nehodovosť alebo náklady na údržbu a opravy komunikácií. Realizácia obchvatu formou PPP projektu získava na týchto benefitoch výhodu vo výške 178 miliónov eur.

Zo zaktualizovanej štúdie uskutočniteľnosti navyše vyplýva, že konzorcium Obchvat Nula je schopné dosiahnuť takmer trojnásobne nižšie výdavky na obnovu v rámci životného cyklu (43,3 milióna eur), ako by dosiahol štát prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti (124,4 milióna eur). Na druhej strane prevádzkové náklady na bežnú údržbu by štát dosahoval vo výške 3,1 milióna eur ročne a víťazný koncesionár 4,3 milióna eur za rok.

Ministerstvo financií navyše tvrdí, že celkový vplyv na verejné financie bude nižší v prípade PPP projektu. V prípade výstavby zo štátneho rozpočtu by v rokoch 2015 až 2050 dosiahla výstavba a prevádzka bratislavského obchvatu 1,126 milióna eur, čo predstavuje 1,44 percenta HDP. „V prípade výstavby a financovania obchvatu prostredníctvom PPP modelu dosiahne celkový vplyv na verejné financie v rokoch 2015 až 2050 sumu 1,051 mld. eur (1,35¤% HDP),“ uvádza ministerstvo financií vo svojom stanovisku.

Bratislavský obchvat bude pozostávať z časti diaľnice D4, ktorá povedie od už existujúcej časti idúcej od štátnej hranice s Rakúskom až po bratislavskú mestskú časť Rača. Rýchlostná cesta R7 uľahčí vstup do mesta z juhovýchodnej časti. Štát v tomto štádiu plánuje postaviť štvorprúdovku v úseku Bratislava, Prievoz – Holice. Prostredníctvom PPP projektu má teda vzniknúť 59,1 kilometra diaľnice.

Diaľnica D4 má odľahčiť hlavné mesto najmä od tranzitnej dopravy, ktorá v súčasnosti prechádza po diaľnici D1 cez Prístavný most. Daný úsek je najvyťaženejším úsekom na Slovensku a denne po ňom prejde viac ako 100-tisíc automobilov. Zvýšenie jeho kapacity navyše nie je možné. „Po spustení sa nám doprava v Bratislave odľahčí približne o 15 percent osobných vozidiel a až o 50 percent nákladných vozidiel. Po niekoľkých rokoch odľahčenie osobnej dopravy stúpne až na 25 percent. Po spustení bude po obchvate jazdiť 43– až 45-tisíc vozidiel,“ hovorí Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Podľa jeho slov aj samotný Prístavný most bude potrebovať jedného dňa generálnu opravu, ktorú nie je možné urobiť bez toho, aby mali vodiči alternatívu.

Rýchlostná cesta R7 uľahčí život vodičom dochádzajúcim do hlavného mesta v smere od Dunajskej Stredy, ktorí v súčasnosti trávia každodenne desiatky minút v dopravných zápchach. Napojenie R7 na diaľnicu D4 lepšie umožní distribúciu dopravy v rámci Bratislavy.