Výskum ľudských embryí je u nás tabu

Sľubujú si od toho odpovede, ktoré by posunuli vpred liečbu niektorých chorôb. Na Slovensku manipuláciu s ľudskými embryami neumožňuje zákon a rezort zdravotníctva sa ho tak skoro zmeniť nechystá.

Vedci londýnskeho Inštitútu Francisa Cricka chcú cez genetické úpravy ľudských embryí lepšie pochopiť prvé okamihy vývoja ľudského plodu. Pozorovať budú obdobie prvých siedmich dní po oplodnení. Očakávajú, že takto tiež lepšie porozumejú príčinám samovoľných potratov a neplodnosti.

Upravené embryá nesmú implantovať ženám, po siedmich dňoch ich musia zničiť. Keďže ide o ľudské plody a genetickú manipuláciu, táto téma vyvoláva okrem vedeckých aj množstvo etických otázok.

Naši vedci sa k podobným pokusom nedostanú. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti totiž nie je možné vykonávať výskum bez zdravotnej indikácie na živom ľudskom plode ani zárodku. „Inými slovami, ten typ výskumu, na ktorý dostali povolenie britskí vedci, je v Slovenskej republike zakázaný, pretože embryá musia Briti po skončení 7 dní zničiť,“ spresnil hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla. Upraviť legislatívu rezort neplánuje.

„U nás sa nesmie robiť výskum ani s ľudskými embryonálnymi bunkami, nieto ešte s embryami. Experimentálne sa však pracuje so zvieracími embryami,“ ozrejmila Zdena Sulová, riaditeľka Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied. Poukázala, že pri ľudských embryách treba určiť jednoznačné pravidlá hlavne z etických dôvodov. „Je nutné zabezpečiť, aby sa neprekročila určitá hranica, za ktorú nemožno ísť. Bez určenia tejto hranice sa budú vedci riadiť vlastnými pocitmi, ktoré sú u každého človeka rozdielne,“ dodala Sulová.

Prezident Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky Ľudovít Kádaši zdôrazňuje, že na získanie nových poznatkov je podobný výskum nevyhnutný. Skutočnosť, že vedci budú upravovať a sledovať ľudské zárodky, sa podľa neho až príliš dramatizuje. „Embryo evokuje už malého človiečika, ale v skutočnosti je to zhluk buniek, do siedmeho dňa ide o niekoľko desiatok buniek, vyzerá to ako guľôčka. Neznamená to, že vytvárajú embryá, ktoré potom rôznym spôsobom manipulujú a vznikajú z toho manipulované deti. Budú skúmať určité gény a sledovať ich interakciu medzi sebou, ako jeden gén reguluje druhý a ako prebieha vývin,“ vysvetlil Kádaši.

Skúsenosti, ktoré vedci takto získajú, sa môžu využiť v liečbe závažných dedičných či onkologických ochorení. „Buď sa zmierime s tým, že je veľká skupina ochorení, ktoré nikdy nebudeme môcť riešiť, alebo sa na výskum budeme pozerať tak, že je potrebný z hľadiska získania nových poznatkov, ktoré by sa potom dali využiť v liečbe veľmi závažných ochorení,“ doplnil Kádaši.

Prínos v skúmaní embryí vidí aj odborný garant kliniky asistovanej reprodukcie Iscare Jozef Války. Pripomína, že v prvých dňoch po oplodnení je v bunkách zapísaný osud človeka. Získané vedomosti by mohli pomôcť najmä tým rodinám, v ktorých sa nachádza nejaká genetická chyba prenášajúca sa z generácie na generáciu.

Britskí vedci si od výskumu sľubujú, že zistia, aké gény sú potrebné, aby sa ľudské embryo úspešne vyvinulo na zdravé dieťa. Sami však priznávajú, že výskum vyvoláva polemiku pre obavy, že otvára dvere ku „genetickému inžinierstvu“ novorodencov.

Bioetik Peter Sýkora manipuláciu s plodmi považuje za veľmi chúlostivú etickú otázku. V prvom rade podľa neho ide o to, za akých podmienok, ak vôbec, je eticky prípustné zničiť ľudské embryo a či je poznanie príčin neplodnosti na to dostatočným ospravedlnením.

„V prípade úpravy embrya je to zložitejšie. Inak sa eticky hodnotí, či ide o zmenu génov uskutočnenú s čisto vedeckým účelom bez toho, aby embryo bolo implantované do maternice, alebo má ísť o terapeutickú zmenu génov, z ktorého sa má vyvinúť geneticky zdravý ľudský jedinec, alebo dokonca či má ísť o prípad tzv. genetického dizajnovania detí, keď sa gény v embryu nejakým spôsobom ,vylepšia'. V Británii schválili iba prvú možnosť, druhá a tretia je zakázaná,“ konštatoval Sýkora. Celkovo projekt hodnotí ako kontroverzný, ale s jasným vymedzením podmienok uskutočnenia je podľa neho z pohľadu biomedicínskej etiky zdôvodniteľný.

Výskumom je poverený londýnsky Inštitút Francisa Cricka, ktorého tím o povolenie požiadal. Súhlas na výskum udelil vedcom začiatkom februára britský úrad pre fertilizáciu a embryológiu HFEA (Human fertilisation and embryology authority).