Briti lejú olej do migračného ohňa

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pritom musí riešiť kľúčovú otázku, ako budú krajiny postupovať v otázke nekontrolovateľnej utečeneckej vlny z Turecka a zo Sýrie. Kvóty na prerozdeľovanie utečencov už nie sú aktuálne. Nemecko chce problém riešiť cez akčný plán EÚ-Turecko, teda dobrovoľný humanitárny program prijímania utečencov z Turecka. Mnohé krajiny, vrátane štátov visegrádskej štvorky (Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika) navrhujú uzavretie grécko-macedónskych, resp. grécko-bulharských hraníc.

„Veľká Británia ročne prijme viac migrantov z EÚ ako ktorákoľvek iná členská krajina, s výnimkou Nemecka. Ak by Briti spoločný európsky blok opustili, prípadne výrazne obmedzili migráciu, najmä z rozvíjajúcich sa európskych štátov, znamenalo by to väčšie presuny ľudí do ostatných bohatých krajín EÚ. Prisťahovalectvo by bol problém pre viaceré krajiny eurozóny, kde je vysoká nezamestnanosť,“ tvrdia vo svojej najnovšej štúdii analytici londýnskeho think-tanku Capital Economics.

Riziko, že Británia už nebude viac členom EÚ, sa zdá byť čoraz väčšie. Ak totiž aktuálne požiadavky britského premiéra Davida Camerona nebudú na pôde Bruselu splnené, krajina hrozí odchodom. Briti by mali o vystúpení alebo zotrvaní v únii rozhodovať v referende, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční 23. júna.

„Riziko rozpadu je skutočné, tento proces je veľmi krehký a je potrebné s ním zaobchádzať veľmi opatrne. Čo sa raz rozbije, už nepôjde opraviť. V stávke je budúcnosť našej Európskej únie, kde budeme všetci rozhodovať spoločne, a pokiaľ ide o európske hodnoty, nebudeme robiť kompromisy,“ vyhlásil pred stretnutím v Bruseli predseda Európskej rady Donald Tusk.

Británia požaduje, aby sa zreformovala Európska únia. V prvom rade chcú Briti riešiť otázku migrácie. Je možné, že v budúcnosti budú mať prisťahovalci nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine. Každoročných 300-tisíc nových prisťahovalcov chce Cameron skresať pod 100-tisíc.

„Tvrdíme, že skresávanie dávok sa nemôže týkať napríklad dôchodkov. Vznikol by z toho veľmi nebezpečný precedens. Má sa to týkať ľudí, ktorí ešte len prídu do Veľkej Británie, nie tých, ktorí tam už pracujú,“ priblížil postoj Slovenska, ako aj celej V4 v pondelok na summite v Prahe slovenský premiér Robert Fico. Skresávanie dávok by malo trvať sedem rokov. V Británii je aktuálne oficiálne evidovaných okolo 100-tisíc pracujúcich Slovákov. Migranti z Európy však boli doteraz z ekonomického pohľadu pre krajinu viac prínosom ako záťažou.

Prísne pravidlá prisťahovalectva

Cameron má viacero plánov v oblasti migrácie. Plánuje napríklad poslať prisťahovalcov preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a zakázať príchod žobrákom či rôznym podvodníkom na britské územie.

Európska komisia aktuálne žaluje Britániu za to, že pri schvaľovaní detských prídavkov pre občanov iných členských štátov EÚ kontroluje, či majú v Británii trvalý pobyt. Podľa nej je to porušenie práva na slobodu pohybu. Cameron však ide so svojimi požiadavkami ďalej. Británia požaduje, aby sa voľný pohyb osôb nevzťahoval na nové členské krajiny únie, kým sa ich ekonomika výraznejšie nepriblíži úrovni britskej ekonomiky.

Ako bude nakoniec dohoda s Britá­niou vyzerať, rozhodnú politici na summite. Očakávajú sa dlhé rokovania, ktoré ako v Bruseli býva, končia pri závažných témach až nadránom. Európski lídri budú hovoriť okrem požiadaviek Británie najmä o situácii s nekontrolova­teľným prílevom migrantov do Európy.

Britský odchod by bol pre všetkých bolestivý

Európski lídri sa už pred príchodom do Bruselu zhodli, že chcú udržať Britániu v únii aj za cenu rôznych ústupkov. Všetci, vrátane Británie, si totiž uvedomujú rozsiahle negatívne dôsledky tohto kroku. Jednak ekonomické, ale najmä politické. Odchod Británie z EÚ by totiž znamenal dominový efekt, teda k podobnému kroku by mohli pristúpiť aj ďalšie „nespokojné“ krajiny únie.

Cameron si pritom uvedomuje, že v prípade Brexitu by slabšia obchodná výmena a nižšia výkonnosť priemyslu v ďalších rokoch spomalili hospodársky rast krajiny. Európska strojárska asociácia CEEMET, ktorá zastrešuje 200-tisíc výrobcov z celej Európy, uvádza, že ročne by to bolo zhruba 0,5 percenta hrubého domáceho produktu. Podľa Fréderica Gonanda, ktorý pôsobí na parížskej Université Paris-Dauphine, by britský odchod z EÚ mohol znížiť tamojšiu ekonomiku v najbližších 15 rokoch o viac ako sedem percent.

„Dosah by mohol byť dokonca ešte väčší, pretože analýza sa zameriava na priemyselný sektor a neberie do úvahy dosahy na britský sektor finančných a iných služieb,“ citovala agentúra Reuters Gonanda. Služby predstavujú zhruba 80 percent britskej ekonomiky.

Výrobcovia whisky bijú na poplach

Do kampane „za zotrvanie v únii za každú cenu“ sa zapojili aj škótski výrobcovia whisky. Podľa nich by Brexit ohrozil ťažko získaný prístup na európske trhy, zdražil by whisky pre spotrebiteľov v zahraničí a spôsobil by pokles jej vývozu. Rovnako ako francúzske vína a koňak sa môže whisky v súčasnosti voľne predávať v 28 členských štátoch EÚ. Británia si podľa nich nemôže dovoliť prísť o viac ako 500-miliónový trh zákazníkov na jednotnom európskom trhu. Briti vďaka členstvu v EÚ získavajú ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 až 5 percent britského hrubého domáceho produktu.

Napríklad firma Diageo, ktorá vyrába značky ako Johnnie Walker, Dalwhinnie a Lagavulin, tvrdí, že dve tretiny výroby, ktorú vyvážajú, smeruje do rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín, ako je India. Dovozné cla na zahraničné vína a liehoviny v Indii patria medzi najväčšie na svete, predstavujú 150 percent. Zväz škótskej whisky spolupracuje s EÚ pri rokovaniach s indickou vládou o znížení daňovej sadzby, ale obáva sa, že rokovania by mohol ochromiť odchod Británie z EÚ.

Whisky je najväčším potravinárskym vývozným artiklom Británie s hodnotou viac ako 4 miliardy libier. Priamo v 115 páleniciach v Škótsku pracuje 10-tisíc ľudí. Zväz vystupoval proti odtrhnutiu aj v roku 2014, keď išlo o hlasovanie o nezávislosti Škótska. Vtedy boli rovnako ako teraz presvedčení, že lepšie je byť spolu a väčší.

V prípade Brexitu by musela Británia uzatvoriť s úniou nové obchodné dohody. Tento proces sa odhaduje na dva a viac rokov. Mohlo by to znamenať opätovné vyjednávanie existujúcich dohôd so zahraničnými krajinami, pretože EÚ funguje ako jediný subjekt pre obchodné dohody a má dohody s krajinami ako Južná Kórea, Mexiko, Kanada a rokuje aj o transatlantickej dohode (TTIP) s USA.