Utečenci: Európa rieši aj plán B

Andrej Matišák, Pravda | 19.02.2016 07:28
utečenci, migranti, Foto:
Migranti prechádzajú medzi registračnými stanmi na slovinsko–rakúskej hranici.
Času je málo, jar sa blíži. A s ňou pravdepodobne aj opäť zvýšený počet utečencov a migrantov. Pritom situácia je už teraz veľmi problematická. Takmer 90-tisíc ľudí sa tohto roku cez Stredozemné more preplavilo do Európy, a to nie je ešte ani koniec februára. Uvádza to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Európska únia má stále problém s hľadaním riešení utečeneckej krízy. Je nejednotná a reaguje pomaly. Summit EÚ, ktorý sa začal vo štvrtok a pokračuje v piatok, riešil tieto výzvy a zaoberal sa i diskusiou o požiadavkách Británie týkajúcich sa jej zotrvania v európskom bloku. V Bruseli zastupoval Slovensko premiér Robert Fico.

Predseda vlády šiel na summit s tým, že chce debatu o pláne¤B na riešenie utečeneckej krízy. Tento návrh pochádza najmä z dielne visegrádskej štvorky. Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko si ho predstavujú tak, že by EÚ chránila hranica na línii Bulharsko-Grécko a Macedónsko-Grécko. Bolo by to v prípade, že by zlyhali riešenia na grécko-tureckej námornej hranici.

"Budeme jednoznačne tlačiť na plán B,“ citovala agentúra TASR z Ficovho vyjadrenia na pôde európskeho výboru slovenského parlamentu. Fico vidí hrozbu uzatvárania vnútorných hraníc Schengenu, ak sa nevyrieši problém na vonkajších hraniciach zóny voľného pohybu osôb. Slovensko má v súčasnosti v Macedónsku 20 policajtov, ktorí miestnym úradom pomáhajú. Fico na summite uviedol, že by mohli ísť aj do Grécka, keby Atény potrebovali pomoc.

Grécko kritizuje plán B. Pre krajinu, ktorá stále bojuje s obrovskými ekonomickými problémami, by bolo jej „odrezanie“ od Európy katastrofou. Atény zrýchlili prácu na vytvorení hotspotov, kde majú utečencov registrovať. Na gréckych ostrovoch vznikli štyri nové. K nim má pribudnúť ešte piaty. Zároveň sa Grécko sťažuje na nedostatočnú pomoc od európskych partnerov.

Plán B by mal byť tiež prípadnou odpoveďou na to, keby sa Európe nepodarilo dohodnúť s Tureckom, z ktorého územia prúdia utečenci na starý kontinent. Ešte pred summitom sa včera mala konať schôdzka 11 krajín EÚ s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom. Nakoniec však k nej nedošlo. Predseda vlády zostal doma pre atentát v Ankare, pri ktorom zahynulo 28 ľudí.

Na spoluprácu s Tureckom stavia najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová. Berlín by tiež chcel časť utečencov vziať priamo z tureckého územia. Mnohé krajiny EÚ sú však skeptickejšie. Plán B visegrádskej štvorky, za ktorý sa na summite vyslovili aj Slovinci a Chorváti, tak síce nemá otvorenú podporu, viaceré štáty by si ho však asi vedeli predstaviť.

Medzi nimi je aj Rakúsko, ktoré však zároveň žiada naplnenie povinných kvót na prerozdelenie utečencov. Proti tomu sú však jasne Slovensko a Maďarsko.

Viedni sa vo štvrtok ešte pred summitom EÚ dostalo veľkej pozornosti. Európska komisia ju totiž upozornila, že jej politika nie je v súlade s pravidlami EÚ. Rakúsko chce denne vybaviť maximálne 80 žiadostí o azyl. Už skôr tiež krajina ohlásila, že ročne zoberie najviac 37 500 utečencov.

"Rakúšania majú povinnosť akceptovať žiadosti o azyl bez obmedzenia ich počtu,“ povedal pre agentúru Reuters eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos, ktorý vláde vo Viedni poslal aj list. V ňom Rakúsko upozorňuje na jeho problematické konanie.

V EÚ sa stále viac hovorí o tom, že by únia mala určiť maximálny ročný počet žiadateľov o azyl. Len Nemecko vlani riešilo viac ako milión žiadostí.

"Keď si však určíte limity, môže sa stať, že odmietnete niekoho, kto nevyhnutne potrebuje ochranu,“ pripomenula pre Pravdu holandská ministerka pre zahraničný obchod a rozvojovú spoluprácu Lilianne Ploumenová. Jej krajina momentálne predsedá Európskej únii.

Keby sa rozpadol Schengen

Slovensko je jednou z najproexpor­tnejšie orientovaných krajín EÚ. Patrí medzi štáty únie, v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Aj existencia Schengenu prispela k tomu, že objem zahraničného obchodu krajiny sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil a vývoz po očistení o dovozy sa podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.

Analytici UniCreditBank vypočítali, že ak by došlo k uzatvoreniu schengenských hraníc, tak pokles exportu citlivých položiek, ktoré zahŕňajú základné potraviny a spotrebné tovary krátkodobej spotreby, polotovary, spracované potraviny a spotrebné tovary strednodobej spotreby, by bol okolo päť percent.

Pripravil by tak slovenskú ekonomiku o 0,3 percenta hrubého domáceho produktu, teda v dnešných cenách približne o 200 miliónov eur vytvorených hodnôt ročne. V extrémnom prípade, ak by sa uvažovalo o prepade exportu citlivých položiek až o desať percent, by boli straty na HDP dvojnásobné.

(lb)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ