Sexistické reklamy stále predávajú, ale aj znevažujú

Katarína Kováčová, Pravda | 19.02.2016 14:00
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Foto: ,
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva upozorňuje, že sexistických reklám je u nás stále veľa.
Obnažené ženy a dvojzmyselné slogany. Sexistické reklamy síce stále dobre predávajú výrobky či služby, ale súčasne zdôrazňujú nerovné postavenie medzi mužmi a ženami. Na túto skutočnosť upozorňuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré robilo v tejto oblasti prieskum.

Podľa odborníka napriek tomu, že niektoré provokatívne reklamy rozdeľujú spoločnosť, splnia svoj účel. Hovorí sa o nich.

Nahý pár pod dekou podľa sloganu na spodnej strane bilbordu tvrdí, že sedačka, ktorú propagujú, sa prispôsobí. „Doprajte si novú a farebnú,“ hlása ďalšia reklama s polonahou ženou na jednej a tlačiarňou na druhej strane. Sťahovanie s vášňou sľubuje auto s vyzliekajúcou sa chrbtom otočenou ženou.

Naším cieľom bolo pomenovať kde sme a kam sa ďalej posunúť, aby sme takýchto sexistických reklám mali na Slovensku menej.
Marian Mesároš, výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva

Práve takáto reklama podľa strediska pre ľudské práva podporuje a vytvára stereotypy, pracuje so sexualitou a zdôrazňuje nerovné postavenie medzi mužmi a ženami. Zároveň však ešte stále veľmi dobre predáva, takže si ju volia od malých firiem v regiónoch až po veľké spoločnosti s bilbordmi po celom Slovensku. Stredisko pre ľudské práva upozorňuje, že sexistických reklám je u nás stále veľa a hlavne vonkajšej reklame na bilbordoch a podobne sa prakticky nedá vyhnúť. Takýchto propagačných „diel“ by mohlo podľa nich ubudnúť, ak by si ich ľudia viac všímali a upozorňovali na ne kompetentné inštitúcie.

To, že sú na Slovensku reklamy a kampane s náznakom sexuality stále pomerne obľúbené, priznáva aj odborník na reklamu Igor Brossmann. A zdôrazňuje, že aj stále dobre predávajú. „Všetky ľudské túžby sú stále populárne a pokiaľ sú populárne v živote, tak sú populárne aj v reklamách, ktorých cieľom je zaujať a ovplyvniť správanie ľudí. Reklama pracuje s emóciami, nie je to racionálna komunikácia, ale najmä emocionálna. Pokiaľ ľudia budú hybnou silou na zemeguli, tak emócie sú kľúčové,“ vysvetlil Brossmann.

Sexistické reklamy sú podľa neho prvoplánové, provokatívne, zaujmú a to je plus, pretože je to niečo, čo stále funguje. „Mínus je, že rovnako ako vzbudzujú záujem, môžu spôsobovať aj nevôľu. Kto má produkt, ktorému pomáha polarizujúca publicita, môže byť preňho takáto reklama osožná. Najhoršia reklama je taká, ktorú si nikto nevšimol,“ dodal odborník.

Isté zameranie sexistických reklám na produkty alebo služby, ktoré využívajú viac muži, je podľa odborníka sociologickou záležitosťou. „V skrinkách, kde sú zavesené montérky, je málokedy nalepená tabuľka chemických prvkov, sú tam autá, pekné baby alebo svalnatí chlapi,“ poznamenal Brossmann. Podľa neho menšie firmy si môžu dovoliť viac „provokovať“ aj kontroverznou propagáciou. Veľké korporácie sú viac sledované, a preto musia byť v tomto smere opatrnejšie.

Výskyt nemravnej reklamy sledovalo centrum pre ľudské práva na internete aj v teréne v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a ich okolí. Na základe poznatkov z tohto prieskumu vytvorilo publikáciu s konkrétnymi príkladmi z týchto oblastí, charakteristikou sexistickej reklamy aj otázkami, ktoré majú pomôcť ľuďom ju odhaliť. Sprístupnili ju na internetovej stránke strediska.

„Chceli sme ukázať, že aj oblasť sexizmu v reklame vplýva podvedome alebo aj cielene na názory ľudí a podporuje to, čo na Slovensku alebo aj inde v zahraničí nie je chcený jav. Naším cieľom bolo pomenovať kde sme a kam sa ďalej posunúť, aby sme takýchto sexistických reklám mali na Slovensku menej, aby si ich ľudia viac všímali a dávali podnety,“ konštatoval výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva Marian Mesároš.

Na Slovensku podľa autorky publikácie Moniky Krškovej máme viacero druhov sexistických reklám, našťastie však nie úplne všetky. V zahraničí sa napríklad objavili reklamy týkajúce sa násilia na ženách. Stredisko takýto príklad u nás nenašlo. „To, že sme ich nenašli, neznamená, že takýto typ na Slovensku neexistuje. Najviac sa sexualizácia v reklame objavovala zobrazovaním nahých alebo polonahých tiel žien alebo mužov, prípadne vulgárnymi sloganmi alebo zobrazovaním sexuálnych aktov,“ spresnila Kršková.

Pravidlá reklamy na Slovensku určuje zákon o reklame. Ich dodržiavaním aj prípadným porušením sa zaoberajú dve inštitúcie. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) ako štátny orgán sleduje dodržiavanie zákona v prípade reklamy a prijíma podnety na prípadné porušenie. V prípade ich opodstatnenosti môže uložiť aj pokuty. Za prezentovanie nahoty ľudského tela hrozí pokuta od 33 200 eur až do 99 600 eur. Podnety na porušenie zákona v oblasti reklamy môžu ľudia posielať aj Rade pre reklamu. Tá však ako samoregulačný orgán môže nariadiť stiahnutie reklamy, pokuty však ukladať nemôže.

Minulý rok riešila SOI sedem podnetov na sexistickú reklamu na bilbordoch. Päť z nich bolo vyhodnotených ako neopodstatnených, zvyšné dva mali opodstatnenie.

„V jednom prípade bola spoločnosti uložená pokuta vo výške 33 200 eur pre porušenie zákazu prezentovať v reklame nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Rozhodnutie nie je právoplatné, lebo účastník konania podal odvolanie. V druhom bolo podanie tiež opodstatnené, správne konanie nebolo ešte začaté,“ spresnila hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie Danuša Krkošová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ