Vybielený účet pána Mihálika

Branislav Toma, Pravda | 20.02.2016 08:00
kamera, banka, krádež Foto:
Podvodníci previedli úspory pána Antona Mihálika v sume 89-tisíc eur a následne ich vybrali, čo v banke zdokumentovala kamera.
V lete 2013 zmizlo z bankového účtu Antona Mihálika viac ako 89-tisíc eur. Peniaze doteraz nemá napriek tomu, že v prípade koná jeho komerčná banka, Národná banka Slovenska aj polícia. Ak niekto pošle peniaze omylom, banka môže peniaze vrátiť, aj keď to môže určitý čas trvať.

Horšie to je, keď ide o klasickú krádež. Finančné domy okradnutým klientom argumentujú príkladom ukradnutého auta, v ktorom jeho majiteľ nechal v zapaľovaní kľúče.

„O vybielení svojho účtu som sa dozvedel 11 dní po tom, ako sa to stalo. Neprišla mi totiž žiadna SMS a na účet som príliš nechodil,“ povedal Mihálik. Peniaze na bankovom účte si šetril dlhodobo na kúpu bytu. „Dnes nemám nič. Banka tvrdí, že nie jej vinou mi zmizli peniaze z účtu a polícia ak aj chytí zlodejov, tak tí mi určite nič nevrátia,“ dodal Mihálik.

Peniaze z jeho bankového účtu podľa neho bez jeho vedomia odišli na účet súkromnej firmy. Polícia si následne od banky vyžiadala fotky ľudí vyberajúcich peniaze a vzniesla obvinenie voči konkrétnej osobe za zločin podvodu spáchaný formou účastníctva. „V súčasnej dobe sa vykonávajú ďalšie procesné úkony. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je vhodné poskytovať bližšie informácie,“ povedala k prípadu Mária Faltániová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.

O vybielení svojho účtu som sa dozvedel 11 dní po tom, ako sa to stalo. Neprišla mi totiž žiadna SMS a na účet som príliš nechodil.
Anton Mihálik

Mihálik žiadal zmiznuté peniaze priamo od UniCredit Banky. „Dôvodom je, že banka nedokázala zabrániť, aby z môjho účtu bez môjho vedomia zmizli peniaze,“ povedal. Finančný dom tvrdí, že neurobil žiadnu chybu a nikto nemôže len tak prelomiť ochranu bankových účtov. Za pravdu mu dal aj regulátor – Národná banka Slovenska. "Každý podnet – reklamácia, ktorý banka od klienta dostane, je starostlivo prešetrený a banka ku každému prípadu pristupuje individuálne.

Zodpovednosť banky ako poskytovateľa platobných služieb za nápravu neautorizovanej či chybne vykonanej platobnej operácie podlieha regulácii zákona o platobných službách, ktorú banka striktne dodržiava. Ak sa po preverení všetkých okolností prípadu nezistí pochybenie banky, klient má právo uplatniť iné prostriedky na ochranu svojich práv, ak tvrdí, že došlo k ich porušeniu, vrátane napríklad trestného oznámenia. V prípade, že prebieha policajné či iné oficiálne šetrenie v konkrétnej veci, banka vždy poskytuje plnú súčinnosť príslušným orgánom," reagovala hovorkyňa UniCredit Banky Zuzana Ďuďáková.

NBS: S obdobným prípadom sme sa nestretli

Finančné domy nenesú zodpovednosť za zmiznutie peňazí z účtu v prípade, ak ich klient vlastnou neopatrnosťou sprístupnil zlodejom údaje potrebné na prihlásenie do on-line bankingu. „Tento konkrétny prípad banka prešetrila a orgánu dohľadu (NBS), ako aj orgánom činným v trestnom konaní poskytla maximálnu súčinnosť, pričom orgán dohľadu konštatoval že namietaná transakcia bola bankou zaznamenaná a spracovaná bez chyby, s použitím dohodnutých identifikátorov potrebných na prihlásenie sa do internetbankingu a autorizáciu platobných príkazov, pričom v postupe banky neboli zistené žiadne porušenia právnych predpisov,“ dodala Ďuďáková.

Na prihlásenie do internetového bankovníctva danej banky treba vedieť číselný kód označovaný ako ID užívateľa a klientom zvolené heslo. Následne na mobil príde potvrdzujúca SMS zadávajúca ďalší kód potrebný na prihlásenie do internetového bankovníctva. Dohľad nad zabezpečením bankových účtov Slovákov má Národná banka Slovenska, ktorá preverila aj zmiznutie viac ako 89-tisíc eur klienta UniCredit Bank. „Sťažnosť pána Mihálika Národná banka Slovenska dôkladne preverovala a zaoberala sa okolnosťami celej transakcie. Spôsob, akým došlo k predmetnej transakcii na účte pána Mihálika, však nie je modelovým príkladom napadnutia bežného účtu klienta banky. S obdobným prípadom sme sa nestretli, pričom vybavujeme množstvo sťažností klientov na neautorizované transakcie na bežných účtoch,“ povedala Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska.

Prelomiť ochranu mobilného telefónu dokážu škodlivé vírusy označované ako malware. Na ich hrozbu upozorňovala vo svojej tlačovej správe Slovenská banková asociácia. „K útokom dochádza v dôsledku nedostatočného zabezpečenia počítačov, respektíve mobilných zariadení užívateľov elektronického bankovníctva. Útočníci ovládnu počítač klienta, získajú tak prístup k jeho internetovému bankovníctvu a následne prevedú peniaze na útočníkov účet. Podľa odborníkov na informačnú bezpečnosť je útok rafinovanejší ako väčšina predchádzajúcich útokov, pretože sa snaží obísť štandardne používanú dvojfaktorovú autorizáciu ovládnutím počítača, ale aj mobilného telefónu,“ upozorňuje Slovenská banková asociácia.

Nebezpečná návnada malware

Škodlivý počítačový kód, označovaný ako malware, podhodí klientovi falošnú webstránku, ktorá je takmer identická s originálnou webovou stránkou banky. Vyzerá naoko rovnako ako oficiálna webová stránka finančného domu. „Následne pod zámienkou zvýšenia bezpečnosti si útočníci vyžiadajú od klienta nainštalovanie mobilnej aplikácie a zadanie vlastného mobilného telefónneho čísla, ktoré je po potvrdení zrejme odoslané neznámemu príjemcovi. Účelom aplikácie je zachytávať, respektíve presmerovať SMS správy, ktoré klientovi zasiela banka. Tento postup páchateľovi neskoršie pravdepodobne umožní zneužiť autentifikačný mechanizmus na neoprávnené prihlásenie sa do internetbankingu v mene klienta a realizovanie neoprávnených transakcií,“ upozorňuje ďalej Slovenská banková asociácia.

V bežnom živote tak nie sú priamo napadnuté silno chránené on-line systémy bánk. Hackeri sa zameriavajú na oveľa menej zabezpečené počítače bankových klientov. Peniaze následne vyberú tak, že vďaka získaným údajom sa do internetbankingu prihlásia rovnako ako majiteľ účtu a nič netušiaca banka nemá dôvod brániť transakcii. Poškodený majiteľ na to, že mu chýbajú peniaze, príde, až keď sa sám prihlási do internetbankingu, keďže hackeri dokážu po nainštalovaní škodlivého vírusu priamo do mobilného telefónu zastaviť aj prijímanie SMS správ. Takéto útoky boli v minulosti zaznamenané v krajinách ako Veľká Británia, Portugalsko, Česko či Turecko.

„Pozornosť by sme mali venovať pravidelným aktualizáciám (operačného systému, prehliadačov, antivírusového programu) všetkých zariadení, ktorými pristupujeme do internetbankingu. Netreba pritom okrem počítača zabúdať ani na smartfóny a tablety,“ odporučila Zuzana Murcko, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.

Klienti bánk by tiež nemali nikdy klikať na neznáme odkazy ani otvárať neznáme prílohy v emailoch, SMS či MMS. Môžu obsahovať vírus, ktorým svoje zariadenie sprístupníme podvodníkom. „Do internetbankingu odporúčame nepristupovať cez nezabezpečené wifi siete (tzv. freewifi). Pravidelne si meniť prihlasovacie heslo do internetbankingu, ideálne každých 30–60 dní. Do mobilných zariadení sťahovať len overené a dôveryhodné aplikácie,“ dodala Murcko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ