Kábulčanka dala školu dievčatám v Pakistane

Prvé dni v tábore boli depresívne. „Bol to život utečenky. Predtým som mala svoju prácu, a tu som len nečinne sedela,“ spomína po vyše 20 rokoch Aqila.

Po pár dňoch si všimla, že chlapci síce občas idú niekam do školy, dievčatá však školu nikdy nespomenuli. Keď sa pýtala matiek dievčat, prečo nechávajú dievčatá celý deň doma, dostala neuveriteľnú odpoveď. „Povedali mi – sestra, si tu nová. Buď opatrná a nerozprávaj o vzdelaní dievčat.“

Nedala sa. Od staršinu dediny si požičala veľký stan a rodičov presvedčila, aby skúsili dať dievčatá aspoň na jeden týždeň do školy. Prvý deň ich prišlo 12, o pár týždňov ich bolo 40. Začínala výchovou k hygienickým návykom a manažovaniu domácnosti. Keď si získala dôveru ľudí, začala s čítaním a písaním. Nemala peniaze na školské pomôcky, tabuľu a kriedy. Jej žiačky písali prvé slová do prachu na podlahe.

Spočiatku chcela len to, aby sa dievčatá naučili čítať a písať, neskôr pridala matematiku, geografiu a históriu. Po pár rokoch sa podarilo zmeniť vzdelávací kurz na riadnu školu, čo znamenalo, že dostala peniaze na učebnice a zošity. Vtedy už mala 75 žiakov a vyučovať musela na dve zmeny – jednu skupinu dopoludnia a druhú popoludní.

Dnes sa tamojšia komunita na vzdelanie pozerá inak. „Predtým rodičia nechceli posielať dievčatá do školy, teraz im záleží na tom, aby v škole napredovali,“ hovorí Aqila. Rodičia už deti neskrývajú pred zaočkovaním, zlepšila sa hygiena, dievčatá zas nie sú tak nútené do skorých sobášov.

V utečeneckom tábore Kot Chandana je dnes deväť škôl, kde je 1¤500 žiakov, z nich 900 dievčat. Najväčšiu radosť má Aqila zo svojej bývalej žiačky Tily. Tiež sa stala učiteľkou a svojho manžela presvedčila, aby sa vrátili do Afganistanu, kde založila školu pre dievčatá. Hrdo spomína aj na ďalšiu žiačku, ktorá vyštudovala medicínu a dnes je z nej chirurgička. Má tiež také, ktoré študovali prírodné vedy či informatiku.

Aqila sa dostala medzi desiatku finalistov na cenu Svetový učiteľ roka. Cenu, ktorá dostala prezývku Nobelova cena pre učiteľov, keďže je spojená s odmenou jeden milión dolárov, udeľuje Varkey Foundation. Cieľom nadácie je upozorniť na dôležitú úlohu učiteľov a vzdelania ako spôsobu znižovania chudoby, odstraňovania predsudkov a konfliktov.

Do súťaže bolo tento rok nominovaných 8¤000 ľudí zo 148 krajín. Medzi desiatku finalistov, ktorých mená tento týždeň slávnostne oznámil Stephen Hawking, sa okrem Aqily dostali učitelia a učiteľky zo všetkých kútov sveta – z Indie, Austrálie, Japonska, USA, Veľkej Británie, Fínska, Palestíny i Kene. Víťaza, ktorý si prevezme milión dolárov, vyhlásia 15. marca v Dubaji.