Je to ešte demokracia? Poľsko tápe

Zmeny vo fungovaní ústavného súdu, nový mediálny zákon, čistky na postoch vo verejnej správe, ohlásené odobratie vyznamenania historikovi Janovi Tomaszovi Grossovi za to, že poukazuje na podiel Poliakov na masakrovaní Židov počas druhej svetovej vojny, či zásah proti kontroverznému divadelnému predstaveniu vzbud­zujú obavy.

„Naša demokracia je ohrozená,“ myslí si Jagoda, vyštudovaná prekladateľka, pracujúca v jednej zo zahraničných korporácií vo Varšave. "Už sme sa zmierili s tým, že politici rozhodujú o legálnosti umelého oplodnenia alebo potratov, ale teraz zasahujú do našich každodenných životov. Vymenili riaditeľov štátnej televízie a rádia, dokonca vymenili moderátorov spravodajstva a začínajú výrazne zasahovať do kultúry,“ hovorí.

O situácii v Poľsku debatoval koncom januára na osobitnom zasadaní Európsky parlament. Na kontrolu do Varšavy prišla z poverenia Rady Európy jej Benátska komisia a nedávno i komisár pre ľudské práva Nils Muižnieks. Reálne dôsledky doteraz Poľsko niesť nemusí. Všetky odporúčania majú zatiaľ skôr poradný charakter.

V októbrových voľbách strana Právo a spravodlivosť (PiS) získala dostatočný počet hlasov na vytvorenie samostatnej vlády. Tá istá strana stojí aj za terajším poľským prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý vlani v máji porazil protikandidáta Občianskej platformy, vtedajšieho prezidenta Bronisława Komorowského. Právo a spravodlivosť neprestajne zdôrazňuje, že vyhrala v demokratických voľbách a tvrdo odmieta kritiku so strany Západu, predovšetkým ak prichádza z Nemecka. Námestník ministra obrany Bartosz Kownacki vyhlásil, že Nemci si nesmú dovoliť akokoľvek kritizovať Poľsko. "Ich otcovia a dedovia majú na rukách krv miliónov Poliakov,“ argumentuje Kownacki.

Predsedom vládnej strany je Jarosław Kaczyński, dvojča bývalého prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý zahynul takmer pred šiestimi rokmi pri leteckej katastrofe neďaleko ruského Smolenska. Po smrti brata v roku 2010 kandidoval na post prezidenta, ale prehral proti Komorowskému. Jarosław Kaczyński, ktorého médiá nazývajú „predsedom“, momentálne v poľskej vláde nezastáva žiadnu oficiálnu funkciu. Napriek tomu sa začiatok rokovaní dolnej komory poľského parlamentu presunul z deviatej ráno na jedenástu hodinu predpoludním. Predseda Kaczyński totiž pracuje radšej v noci a o deviatej ráno len vstáva.

Jarosław Kaczyński pred časom privítal opätovné volebné víťazstvo Fideszu, strany maďarského premiéra Viktora Orbána, vizionárskym povzdychom, že „raz aj vo Varšave bude Budapešť“. Minulý mesiac sa Kaczyński stretol so svojím maďarským vzorom na neoficiálnej schôdzke na poľskej strane Tatier. Poľská opozícia si však neželá, aby si vláda brala príklad z kontroverznej politiky Orbána, ktorý má už bezmála šesťročné skúsenosti s riadením jednofarebnej vlády. Heslo „Varšava nie je Budapešť“ zaznieva v uliciach poľského hlavného mesta počas protivládnych protestov, ktoré zvoláva Výbor na ochranu demokracie, nová nadstranícka občianska iniciatíva známa pod skratkou KOD.

„Orbanizácie“ svojej krajiny sa boja predovšetkým mladí Poliaci, ktorí represie nedemokratického režimu poznajú z rozprávania rodičov. „PiS vyhral voľby demokraticky, ale svoje zlovestné plány uskutočňuje na prvý pohľad veľmi hrubo," myslí si Patrik, ktorý pochádza z Radoma, no už od štúdia žije vo Varšave a pracuje pre jednu z reklamných agentúr. „Musím však povedať,“ dodáva, „že zatiaľ vidím malý rozdiel medzi tým, čo je teraz a čo bolo predtým. Preto si tiež nemyslím, že je naša demokracia ohrozená. Ale ak by si pán Kaczyński začal brať ešte väčší príklad z Orbána, môže byť všelijako.“

V polovici februára premiérku Beatu Szydłovú k dodržiavaniu zásad demokracie v otvorenom liste vyzvala aj trojica senátorov zo Spojených štátov, jedným z nich je vplyvný bývalý republikánsky kandidát na prezidenta John McCain. Poľská premiérka reagovala rýchlo a so stále rovnakým nepriestrelným argumentom, ktorý už predtým použila aj proti kritike z EÚ: „Posledné parlamentné voľby v Poľsku sa skončili víťazstvom Práva a spravodlivosti. Po prvý raz od začiatku demokratických zmien v Poľsku sa občania rozhodli tak, že víťazná politická formácia má samostatnú väčšinu. Poliaci si vybrali program mojej strany a očakávajú jeho realizáciu.“

Väčšina Poliakov teraz čaká na splnenie sľubu 500 zlotých, približne 113 eur, na druhé dieťa v rodinách. To znamená, že rodina s troma deťmi by od štátu mesačne mala dostávať 1 000 zlotých, rodina so štyrmi 1 500 zlotých a tak ďalej. Program má za úlohu zvýšiť pôrodnosť v Poľsku. Doteraz však stále nie je jasné, ako presne má program fungovať a predovšetkým, kde sa naň v rozpočte vláda chystá nájsť peniaze.

Sebavedomie novej vlády stále nechýba. Najväčšou zbraňou v jej rukách zostáva zisk necelých 38 percent hlasov vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo okolo 50 percent oprávnených voličov. „Mám taký pocit, že ľudia v Poľsku veľmi neveria v demokraciu alebo nevedia, ako by mala vyzerať v každodennom živote,“ konštatuje etnografka Joanna z Varšavy. "A to je jej najväčšie ohrozenie,“ dodáva.

Autorka je spolupracovníčka Pravdy