Anketa Pravdy: Prvý krok premiéra má byť stop schránkovým firmám

sp, vv, Marian Niton, Pravda.sk | 26.02.2016 06:00
Čo by som urobil ako prvé, keby som sa po voľbách stal premiérom? Zakázal by som pochybným schránkovým firmám účasť v štátnych tendroch. Posvietil by som si na majetky politikov. Nech sú sudcovia či prokurátori trestaní, ak zločinci zostanú bez trestu. Viac verejných funkcií pre jedného by malo byť tabu. Cirkvi nech si žijú za svoje...

Aj mnohé ďalšie odporúčania pre budúceho predsedu vlády vzišli z prieskumu, ktorý Pravda urobila v uplynulých dvoch týždňoch. Z 500 návrhov čitateľov, aké „prvé kroky“ by v premiérskom kresle okamžite urobili oni, zvolila 23 takých, ktoré sa opakovali najčastejšie. Symbolicky podľa počtu kandidujúcich politických strán. Potom o nich dala hlasovať na redakčnom webe.

Spomedzi 5 035 hlasujúcich (výsledky sú z 24. februára o 10.00) by sa drvivá väčšina, viac ako 96 percent, okamžite zasadila práve za absolútny zákaz účasti schránkových firiem neznámych vlastníkov na zákazkách z verejných zdrojov.

Pokus prijať zákon, ktorý by schránky s nejasným pozadím odrezal od verejných peňazovodov, tu bol už vlani. „Nič lepšie sme nemohli vymyslieť, ako to, že schránková firma nemá právo sa zúčastňovať verejného obstarávania na Slovensku,“ povedal premiér Robert Fico po prijatí novely zákona, ktorá im zatrhla účasť na verejných tendroch.

Odborníci však odvtedy upozorňujú na diery v novele. „Zavedenie verejného Registra konečných užívateľov výhod a definíciu konečného užívateľa výhod hodnotíme pozitívne. Po viacerých protiústavných pokusoch zákonodarca pochopil, že treba ísť cestou rozšírenia aplikácie predpisov na boj proti praniu špinavých peňazí aj na oblasť obchodovania so štátom,“ hovorí advokát Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Podľa neho však platnej úprave chýba, že pokrýva iba verejné obstarávanie a nie väčšinu biznisu štátu s podnikateľmi. Nerieši investičné stimuly, dotácie, eurofondy, predaj a prenájom štátneho majetku či prostriedky verejného zdravotného poistenia, upozorňuje advokát.

Sudcovia, majetky, hmotná zodpovednosť

Asi 92 percent respondentov žiadalo bezodkladne zaviesť trestnú zodpovednosť sudcov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Tú však títo štátni zamestnanci majú už aj teraz. „Ak spáchajú trestný čin, možno ich stíhať,“ pripomína advokátka Eva Kováčechová spolupracujúca s mimovládkou Via Iuris. Trestnoprávnu imunitu sudcovia stratili pred vyše rokom. Zostala im však takzvaná funkčná imunita, čiže nesmú byť stíhaní za právny názor. „Zmeniť to by ani nebolo rozumné,“ tvrdí advokátka. Zákon však umožňuje, aby za subjektívne pochybenia platili sťažovateľom takzvanú regresnú náhradu.

Až 88 percent účastníkov ankety by prijalo funkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ten z roku 2011, ktorý sľuboval účinne zakročiť voči tým, čo preukázateľne žijú nad pomery, označila Kováčechová za neúčinný. Súdy dodnes o prepadnutí nepoctivo nadobudnutého majetku nerozhodli ani jediný raz.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár už pred rokom upozornil, že právna úprava potrebuje zmeny. Vyčíta jej napríklad, že nestanovuje, ku ktorému momentu sa má pôvod majetku dokazovať. „Keď sa prípad dostane na súd, zistí sa, že dotyčný už svoj majetok rozdelil, takže už nepresahuje limitnú výšku. A konanie sa zastaví,“ upozornil Čižnár. Podľa neho by však stačilo normu zmeniť tak, že na každý úkon smerujúci k zníženiu majetku po začatí konania by sa prosto neprihliadalo. Alebo uplatniť české riešenie, podľa ktorého, ak hodnota sporného majetku presiahne istú sumu (u susedov sedem miliónov korún) finančná správa vyzve na preukázanie jeho pôvodu. "V prípade, že to subjekt nedokáže, zdaní sa jeho majetok na 90 percent hodnoty a vyššie,“ dodal Čižnár.

Rovnako 88-percentnú podporu dostala v ankete Pravdy hmotná zodpovednosť ústavných činiteľov. Aj tú, hovorí Kováčechová, možno na politikoch čiastočne uplatňovať aj dnes. Lenže sa tak nedeje. A ak aj občas áno, nikdy nie sú postihnutí „hlavní hráči“. Podľa nej tiež bola chyba, že zo zákona vypadla disciplinárna zodpovednosť úradníkov. „Preto nie sú trestaní za nezákonný postup, najmä ak sa ešte nejedná o trestný čin,“ myslí si Kováčechová.

Politickí nominanti, jedna osoba – jeden mandát

Ďalšiu priečku obsadila čitateľská požiadavka, aby sa pozície v štátnej a vo verejnej správe neobsadzovali politickými nominantmi, ale odborníkmi s morálkou. Vznieslo ju zhruba 85 percent hlasujúcich. Podobný počet žiada jedinú funkciu pre všetkých štátnych a verejných činiteľov. Necelých 80 percent by zase okamžite poslalo na odpočinok úradníkov, ktorí dosiahli penzijný vek.

„Zamedziť politickým nomináciám na úradoch by mala byť absolútna priorita. Inak sa tam ľudia nestihnú vyprofilovať, nenaučia sa rozhodovať koncepčne a budú konať iba tak, aby sa nedostali do nemilosti tých, čo ich do funkcie dosadili,“ varuje exšéf zrušeného Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai. Podľa neho by takisto bolo účelné, aby úradník aspoň vtedy, keď mu začnú vyplácať penziu, uvoľnil svoje miesto. „Môže si privyrábať v súkromnej sfére. Mali by sa tiež sformovať profesijné združenia, kde by takíto seniori mohli odovzdávať skúsenosti mladším,“ myslí si.

Plai súhlasí aj s tým, že jedna osoba by si mala uplatňovať iba jeden politický mandát. Napriek tomu, že zákon už dnes za vykonávanie viacerých mandátov priznáva iba jeden, ten najvyšší, z funkčných príjmov. „Ak starosta obce zároveň sedí v parlamente, nemôže sa naplno venovať ani jednej práci. Naopak, môže hlasovať v konflikte záujmov. Ten celospoločenský predsa nemusí byť totožný s jeho starostovskými sľubmi,“ porovnáva.

Odluka cirkvi od štátu? Skôr asi cirkevná daň

Odluku cirkvi od štátu si v ankete prialo viac ako 72 percent hlasujúcich. Sociologička Sylvia Porubänová je však skeptická v tom, že by sa ju v nasledujúcom volebnom období naozaj podarilo presadiť. „Túto líniu vo svojom programe drží iba SKOK!, ktorý nemá nijakú parlamentnú istotu. Z relevantných politických strán by asi vyšiel hlas, že nejde o celospoločenskú objednávku. Istou prekážkou je aj Vatikánska zmluva,“ pripomína.

Podľa Porubänovej by zrejme najprv musel vzniknúť silný tlak zdola, možno podložený aj referendom, ktorého úspešnosť, vzhľadom na potrebu kvóra, by však tiež bola otázna. „Skôr by stálo za zváženie, či radšej nezaviesť cirkevnú daň. V Poľsku, ktoré je ešte konzervatívnejšou krajinou, ju po známych škandáloch katolíckych predstaviteľov zaviedli. Aj u nás by najlepšie preukázala skutočný vzťah veriacich k jednotlivým cirkvám,“ zdôraznila sociologička.

Prvú desiatku ankety Pravdy uzatvára návrh zakázať pri všetkých slovenských cestách bilbordovú reklamu, nechce ju vyše 90 percent účastníkov. Zaujímavé sú však aj ďalšie nápady. Banky či zahraničných investorov, ktorí si na Slovensku vyprodukovaný zisk berú do zahraničia, by ihneď zdanilo takmer 70 percent hlasujúcich. Necelých 60 percent by zabezpečilo, aby politici smeli pôsobiť v parlamente najviac tri volebné obdobia, potom si majú dať pauzu. Za jednu zdravotnú poisťovňu sa vyslovila viac ako polovica hlasujúcich. Druhý dôchodkový pilier by ich zrušilo takmer 40 percent.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ