Namiesto gastrolístkov elektronická karta?

Lenka Buchláková, Pravda | 26.02.2016 20:00
Už takmer desať rokov sa v európskych krajinách využívajú na platenie obedov elektronické stravné lístky. Na Slovensku ľudia stále preferujú ich papierovú podobu. A to aj napriek tomu, že často majú problém pri platení, lebo z klasických gastrolístkov obchodníci zákazníkom nevydávajú. Pri elektronickej karte sa pritom len odrátava z kreditu presná suma. Debata o prehodnotení súčasného systému poskytovania stravných lístkov sa začala ešte v roku 2011, keď za vtedajšej vlády Ivety Radičovej hrozil ich zánik.
Elektronickou gastrokartou je možné zaplatiť... Foto: SHUTTERSTOCK
gastrolístky, zamestnanci, Elektronickou gastrokartou je možné zaplatiť presnú sumu bez nutnosti doplácania alebo vydávania peňazí. (Ilustračné foto)

Teraz sa o nich začalo horlivo diskutovať po tom, čo vo štvrtok udelil Protimonopolný úrad za kartelové dohody piatim veľkým gastrofirmám pokuty spolu za 2,9 milióna eur. Úrad navrhuje zmenu – priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky. Ak by ministerstvo práce tento návrh neprijalo, úrad odporúča zmeniť súčasný systém na dobrovoľný.

Stravník namiesto papierového kupónu dostane od zamestnávateľa plstovú predplatenú kartu.
spoločnosť Edenred

Gabriel Csollár, predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko, pre Pravdu povedal, že už s gastrofirmami viedli rokovania, ktoré boli „zamerané výlučne na automatizáciu papierových stravných poukážok, ako aj ich postupné nahradenie elektronickými stravnými lístkami“. K tomuto kroku by chceli pristúpiť aj ďalšie obchodné reťazce, tie najväčšie to už ponúkajú. „Vo všetkých našich predajniach akceptujeme aj Callio Gastro kartu,“ odkázal hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Bezák. Podobne aj Billa vo svojich prevádzkach akceptuje elektronické gastrolístky od spoločnosti Ticket Restaurant a Callio Gastro. „Zákazníci spoločnosti Tesco majú v našich obchodoch možnosť platiť elektronickými gastrokartami. Pre našich zákazníkov pri platbe neplatí žiadne obmedzenie použitia množstva klasických papierových gastrolístkov,“ povedala hovorkyňa Tesca Katarína Kadašiová.

Výhody a nevýhody elektronizácie

Stravovacie karty na Slovensku zaviedla ako prvá firma Edenred už v decembri 2009, ide o kartu Ticket Restaurant. Nasledovala Callio gastrokarta a Gastro Pass Card od Sodexa, táto sa však prestala ponúkať. „Stravník namiesto papierového kupónu dostane od zamestnávateľa plastovú predplatenú kartu, ktorá je bezkontaktná a dobíjateľná,“ odkázala spoločnosť Edenred.

Analytik si však myslí, že elektronizácia straveniek problémy nerieši. „Síce môžu znížiť administratívne náklady spracovania papierových gastrolístkov, ale aj v tomto prípade budú pre zamestnancov nevýhodné. Gastrofirmy si budú účtovať na obidvoch koncoch, to znamená za poskytnutie kreditu zamestnancovi aj za uplatnenie kreditu zo strany reštaurácie,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Iness Radovan Ďurana. Zamestnávatelia totiž vo veľkom zatiaľ preferujú práve papierové gastrolístky. Elektronické si zaobstarávajú najmä živnostníci.

Potreba gastrolístkov kvôli zdraviu?

Súčasná vláda Roberta Fica gastrolístky nezrušila, a to aj napriek tomu, že opoziční poslanci v roku 2014 to viackrát predložili do parlamentu na prerokovanie. Rezort práce to odôvodňoval tým, že „zrušenie súčasného systému by mohlo ohroziť stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja“.

Gastrolístky, ktoré sa majú využívať výhradne na platbu obeda, však sú už v súčasnosti ľuďmi využívané aj na platenie za drogériu či potreby do domácnosti, aj keď to oficiálne nie je povolené. Zrušenie gastrolístkov navrhujú viaceré opozičné strany. Ceny gastrolístkov sa pohybujú v rozmedzí od 3,15 do 4,20 eura. Momentálne gastrolístky používa približne 750-tisíc zamestnancov a tisíce živnostníkov.

Časť zamestnávateľov má z návrhov obavy. "Obávame sa, že finančný príspevok sa minie účelu, ktorým je stravovanie zamestnancov, čo sa neskôr môže negatívne odraziť na ich zdravotnom stave, znížení pracovných výkonoch a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti zamestnancami,” vysvetľuje Oto Nevický, generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Kritický postoj však majú hotelieri a prevádzkovatelia reštaurácií. „Viacerí naši členovia poukazujú na zvyšovanie provízií za spätné odkúpenie stravných lístkov ich emitentmi,“ povedal Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií SR. „Z predajnej ceny ktoréhokoľvek jedla alebo nápoja odvádza podnikateľ takmer 30 percent do štátneho rozpočtu vo forme kompenzovanej dane z pridanej hodnoty a odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Práve toto je dôvod na odmietanie rastu provízie i poplatkov akéhokoľvek druhu,“ dodal Harbuľák.

Tvrdenia Asociácie eminentov stravovacích poukážok, že zrušením stravných lístkov klesnú tržby v reštauráciách zhruba o 210 miliónov eur ročne a o prácu v tomto sektore príde približne 15-tisíc ľudí, pričom súčasne reštaurácie zvýšia ceny pre zákazníkov, považujú hotelieri za zbytočné strašenie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ