Osud južných plynovodov zostáva neistý

Búrlivé ohlasy vyvoláva v súčasnosti rusko-nemecký projekt Nord Stream 2, pričom Ukrajine sa má o tri roky skončiť tranzitná zmluva na prepravu plynu s Ruskom. Existuje dôvod, aby Rusi zastavili dodávky plynu cez Ukrajinu?
Faktom je, že tranzitný protokol medzi Ruskom a Ukrajinou má vypršať v roku 2019, a preto aj z našej strany zaznel návrh, aby sa tieto krajiny začali zaoberať jeho renegociáciou čím skôr. Pre energetickú bezpečnosť Európy a Ukrajiny je dôležité, aby koridor na prepravu plynu z Ukrajiny do Európy zostal zachovaný. Diskusiu o tejto otázke ovplyvňuje tiež fakt, že Rusko a Ukrajina sa obrátili na Štokholmskú arbitráž s témami, na ktoré mali odlišný názor, či už ide o obchodovanie s plynom, alebo prepravu plynu cez ukrajinské územie. Pri projekte Nord Stream 2 sme však jasne deklarovali, že tento projekt, rovnako ako všetky obdobné projekty, musí byť v súlade s európskym právom. Výrazný posun však v tomto smere nenastal, keďže komunikácia medzi nemeckým regulátorom a Európskou komisiou stále prebieha.

Zrušený projekt South Stream by mal nahradiť Turkish Stream. Podarí sa vzhľadom na naštrbené vzťahy medzi Ruskom a Tureckom tento projekt zrealizovať?
Keďže ide o projekt pomerne veľkého rozsahu a vyžaduje si úplne spoluprácu Ruska a Turecka, ktoré momentálne idú cez fázu napätých vzťahov, netrúfam si odhadnúť, aká bude budúcnosť tohto projektu. Pri konkrétnych projektoch vychádzame hlavne z odhadu Európskej komisie, koľko plynu budeme v roku 2030 potrebovať. Spotreba plynu má byť v budúcnosti zhruba na rovnakej úrovni ako v súčasnosti, čo znamená 380 – 450 miliárd kubických metrov plynu na rok. Vzhľadom na túto požiadavku navrhujeme, aby sa zrealizovali len také dodávateľské trasy, ktoré sa budú využívať naplno, čím sa vyhneme výstavbe nepotrebnej infraštruktúry. Práve z tohto dôvodu je ťažké určiť, aký bude osud projektu Turkish Stream.

Na zozname prioritných projektov sa ocitli projekty Eastring cez Rumunsko na Slovensko a Tesla cez Srbsko do Rakúska. Ktorý z nich má pre EÚ väčší význam?
Plynovod Eastring bol prezentovaný ako projekt, ktorý má zvýšiť energetickú bezpečnosť a poskytnúť väčšiu flexibilitu pri dodávkach plynu zo smeru sever-juh a juh-sever. Výhoda projektu Eastring spočíva v tom, že ak by sa schválil, napríklad Bulharsko by si mohlo kupovať nórsky plyn a Česko by si mohlo objednať plyn z Azerbajdžanu. Na zozname sa však nachádza aj projekt Tesla, ktorý má trochu iné poslanie ako Eastring. Záverečné rozhodnutie bude závisieť od toho, akým spôsobom sa vyriešia otázky týkajúce sa južného plynového koridoru z Azerbajdžanu do Európy, lepšieho využitia zdrojov z oblasti Stredomoria, ako aj skvapalneného plynu do Európy. Dôležitá bude aj prijateľnosť projektov zo strany krajín, cez ktoré majú tieto plynovody prechádzať. Až keď budeme mať na stole všetky informácie, môžeme uvažovať o komerčnej výhodnosti projektu.

Na trh s energiami vstupuje staronový hráč v podobe Iránu, ktorému boli zrušené sankcie. Je pravdepodobné, že plyn sa bude do Európy dodávať z takej diaľky?
Irán už zasiahol do hry tým, že sa takýto silný energetický hráč vrátil na globálny trh. Vzhľadom na stav infraštruktúry, ale aj to, kde sa geograficky ložiská plynu a ropy nachádzajú, predpokladáme, že prvé roky bude Irán zvyšovať svoju prítomnosť najmä v obchode s ropou. Vyplýva to z energetického mixu Iránu, ktorý je čistým dovozcom plynu, pričom až 60 percent plynu sa intenzívne využíva v oblasti dopravy a ťažby ropy. Podľa expertov prichádza do úvahy jedine dodávka skvapalneného plynu prostredníctvom LNG, keďže plynové polia sa nachádzajú až na juhu krajiny, čo je po súši smerom k Európe ďaleko.

Ako po roku hodnotíte doterajšie výsledky projektu Energetickej únie?
Oproti predchádzajúcim pokusom je tu jedna veľká zmena. Kým v minulosti projekty na lepšie riadenie energetickej a klimatickej politiky stroskotávali na tom, že krajiny boli presvedčené, že lepšie riešenie sa dá nájsť len na národnej úrovni, dnes už tento pohľad nemá ani jedna z členských krajín. Dosiaľ sa nám podarilo uskutočniť reformu obchodovania s emisnými povolenkami, zaviedli sme smernicu na označovanie energetickej náročnosti výrobkov a nedávno sme predstavili energetický balíček o bezpečnosti dodávok energií. Do konca roka by sme chceli predstaviť ďalšie balíčky zamerané na energetickú efektívnosť a dekarbonizáciu ekonomiky a v pláne máme tiež nový dizajn trhu pre obchodovanie s elektrickou energiou. Rovnako chceme pomôcť štátom strednej a východnej Európy, ktoré trápia vysoké ceny energií. Juhovýchodné krajiny EÚ majú zase obavy z hľadiska zabezpečenia plynových dodávok.

V zimnom energetickom balíčku sa pri dodávkach plynu skloňuje myšlienka princípu solidarity krajín. Ako to bude fungovať v praxi?
Ide o opatrenie, ktoré sa týka spoločného postupu členských štátov pri vypracovaní takzvaných krízových plánov pri prerušení dodávok na regionálnej úrovni. Cieľom je to, aby v prípade krízy fungoval princíp solidarity pri chránených zákazníkoch, ako sú domácnosti, nemocnice a základné bezpečnostné a sociálne služby. Títo zákazníci musia byť v prípade potreby zásobovaní energiami aj cez hranice štátov. Druhým opatrením chceme zabezpečiť lepšiu kontrolu nad plynovými zásobníkmi a lepšiu transparentnosť pri medzivládnych dohodách, ako aj komerčných kontraktoch.

Nedávno ste absolvovali pracovné stretnutie v Nórsku. Čo bolo predmetom týchto rokovaní?
Pre Nórsko bolo veľmi dôležité, aby sme prezentovali naše odhady ohľadom spotreby plynu pre budúce obdobie, keďže spolu s Ruskom sú najväčšími dodávateľmi plynu do Európy. Popri otázke o dodávkach plynu sme s nórskymi partnermi riešili tiež otázku produkcie elektriny, keďže Nórsko už dnes vyrába takmer 100 percent elektriny prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie. Nóri majú výborne rozvinuté hydroelektrárne a intenzívne spolupracujú aj s ostatnými členskými krajinami. Spoločne sme inaugurovali výstavbu najdlhšieho podmorského dvojsmerného elektrického kábla, ktorý bude mať dĺžku 700 km a prepojí Nórsko s Veľkou Britániou aj z toho dôvodu, že britská energetická sústava má záujem o ďalší čistý zdroj energie.