EK: Hraničné kontroly vnútri Schengenu sa skončia v decembri 2016

Novinárom to povedal eurokomisár pre migráciu a vnútorné záležitosti Dmitris Avramopulos. V Bruseli predstavil cestu, ktorá podľa názoru komisie k tomuto cieľu vedie. Jej súčasťou je vznik spoločnej európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, vykázanie tých, ktorí nemajú právo na azyl, ale aj reforma spôsobu, akým teraz krajiny únie o udeľovaní azylu rozhodujú.

„Rád by som, aby konečný cieľ dnešného plánu bol úplne jasný: Je to posun od jednostranných rozhodnutí o obnove hraničných kontrol ku koordinovanému prístupu a ukončeniu všetkých kontrol do konca roka,“ vyhlásil Avramopulos.

Kvôli rastúcim počtom migrantov zaviedlo kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru od minulého septembra osem krajín, dve z nich už toto opatrenie ukončili.

Krach schengenského priestoru voľného pohybu by podľa komisie predstavoval za rok bezprostrednú stratu 5 až 18 miliárd eur.

Eurokomisár upozornil, že schengenský systém je len jednou časťou väčšej „migračnej skladačky“, ktorá EÚ presahuje. Únia za kľúčovú v tejto veci považuje spoluprácu s Tureckom, ktorá bude hlavnou témou mimoriadneho summitu EÚ a Turecka v pondelok.

Z utečeneckej krízy legálna cesta do Európy

Cieľom dohody medzi úniou a Ankarou, ktorá sa uzavrela vlani v novembri, je výrazné zníženie počtu migrantov, ktorí z Turecka cez more priplávajú do Grécka. Docieliť by sa to malo kombináciou lepších podmienok a väčších možností pre viac ako 2,5 milióna sýrskych utečencov priamo v Turecku, lepšou kontrolou hranice a bojom s pašeráckými sieťami. Turecko už začalo od Grécka preberať tých migrantov, ktorí v EÚ nárok na azyl nemajú.

EÚ za spoluprácu Ankare poskytla tri miliardy eur na riešenie situácie sýrskych utečencov a zaručila jej oveľa intenzívnejšie vzájomné vzťahy.

Stále hlasnejšie sa v Bruseli hovorí aj o pláne niektorých štátov únie, ktoré chcú dobrovoľne prevziať až niekoľko stoviek tisíc sýrskych utečencov. Zámerom je zabezpečiť legálny presun do únie namiesto nebezpečného pokusu cestovať cez more z Turecka na vlastnú päsť.

Predstava komisie predpokladá aj obnovenie kontroly nad vonkajšou hranicou schengenského priestoru. Preto by krajiny EÚ a europarlament mali najneskôr v júni schváliť vznik úniovej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorá by v auguste mohla začať pracovať v teréne. Už teraz by sa podľa názoru komisie mali členské štáty EÚ začať pripravovať na poskytnutie potrebných ľudí a techniky.

Okamžite však treba pomôcť preťaženému Grécku, aby dokázalo svoju hranicu účinnejšie strážiť, myslí si komisia. Štáty EÚ by tak mali Aténam pomôcť s realizáciou odporúčania, ktoré minulý mesiac ponúkla komisia, keď takzvané schengenské hodnotenie identifikovalo výrazné nedostatky v spôsobe, ako Gréci chránia hranicu.

Ak to bude potrebné, mala by agentúra Frontex najneskôr 22. marca vyzvať členské krajiny, aby Grécku pomohli. Tie by mali konkrétnym spôsobom reagovať najneskôr do začiatku apríla.

V polovici apríla sa bude situácia na gréckych hraniciach opäť hodnotiť a komisia potom 12. mája oznámi, či Grécko svoju februárovú domácu úlohu splnilo. Ak nedosiahne uspokojivé výsledky, bude môcť Európska komisia krajinám únie odporučiť dočasné obnovenie kontrol na určitých schengenských hraniciach podľa článku 26 schengenského kódexu.

EK plánuje návrh reformy dublinského systému

Tento celoeurópsky postup, ktorý sa dohodol v Rade EÚ, by tak nahradil terajšie, v zásade navzájom nekoordinované rozhodnutia jednotlivých členských krajín.

„December 2016: Ak to celková situácia dovolí, bude to cieľový dátum pre koniec výnimočných bezpečnostných opatrení,“ uvádza posledný riadok súpisu krokov, ktorými chce komisia vrátiť funkčnosť schengenskému priestoru.

Už 16. marca však Európska komisia plánuje prísť s návrhom na reformu dublinského systému, teda spôsobu, akým sa teraz v únii riešia žiadosti o azyl. Základom je pravidlo, že žiadosti o azyl vybavuje tá krajina, kde utečenec vstúpil na územie EÚ.

Systém v migračnej kríze zjavne neobstál, keď Grécko utečencov nechávalo cez svoje územie prechádzať ďalej do Európy.

Cieľom úpravy systému bude „solidarita a spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty“. Trvalý mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl je však niečo, čo časť členských krajín únie, vrátane Slovenska, jednoznačne odmieta.