Juncker to Kyjevu povedal natvrdo

Boris Latta, Pravda | 05.03.2016 12:00
Jaceňuk, Juncker Foto: ,
Začiatkom decembra 2015 sa Jean–Claude Juncker (vpravo), šéf Európskej komisie, srdečne zvítal v Bruseli s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom.
Ukrajina sa tak skoro nestane členom EÚ ani NATO. Ukrajinci si počkajú 20 až 25 rokov, odkázal Kyjevu bez okolkov šéf Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker citovaný ukrajinskou agentúrou UNIAN. Pritom podľa plánu prezidenta Petra Porošenka chce Kyjev podať žiadosť o vstup do únie v roku 2020.

„Niet pochybnosti o tom, že Ukrajina sa nebude môcť pričleniť k EÚ najbližších 20 – 25 rokov. Týka sa to aj členstva v NATO,“ odkázal Juncker Kyjevu natvrdo ešte vo štvrtok v prejave na politicko-spoločenskom podujatí v holandskom Haagu.

Slabou náplasťou pre súčasnú vládnu moc v Kyjeve je konštatovanie šéfa exekutívy EÚ, podľa ktorého „túžba mať užšie vzťahy s EÚ má pre Ukrajinu zásadný význam pri prekonávaní krízy, ktorá sa v tejto krajine začala koncom roka 2013, keď vypukli ľudové protesty na znak nesúhlasu s tým, že vtedajší režim odmietol uzatvoriť asociačnú dohodu s EÚ“.

Nezabudol dodať, že únia potrebuje prestávku predtým, ako prijme nových členov. „EÚ nechce zopakovať chyby, ktoré urobila počas veľmi rýchleho prijímania nových členov únie,“ nazval Juncker jeden z dôvodov odkladu prijímania nových členov. Nielen Ukrajiny.

V jej prípade je dôvodom najmä pokračujúca kríza v krajine. Ako pripomína nemecká agentúra DPA, v prípade NATO už vo februári 2015 francúzsky prezident Hollande odmietol podporiť vstup Ukrajiny do aliancie.

Junckerove slová majú dôležitý význam pre Holanďanov. Krajina tulipánov ako zatiaľ jediná neratifikovala asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou. Už o mesiac 6. apríla budú o tom Holanďania rozhodovať v referende.

Marshallov plán

Oficiálne Plán európskej obnovy prijal Kongres USA 3. apríla 1948 s cieľom pomôcť povojnovej Európe. Východný blok ho odmietol ako krok USA smerom k zabezpečeniu vplyvy a prestíže v Európe cestou hospodárskej pomoci.

Majú sa konkrétne vyjadriť k dohode o voľnom obchode medzi Bruselom a Kyjevom, ktorá je súčasťou asociačnej dohody. Výsledok plebiscitu síce nebude pre vládu záväzný, ale podľa niektorých politických analytikov v prípade odmietnutia to bude úspech Ruska.

Junckerovo vyjadrenie potvrdilo, že vstup Ukrajiny do únie je zatiaľ iba snom. A podpísaná dohoda Bruselu s Kyjevom o politickej a hospodárskej euroasociácii ho nepribližuje. Ako pripomína portál Lenta, v rovnakom štádiu je vzťah únie s Alžírskom, Jordánskom, Libanonom a Marokom.

„Bruselu to však neprekáža v udeľovaní cenných rád Ukrajincom v súvislosti s riešením ich vnútorných problémov,“ pripomína portál. Koncom februára dokonca nemecký poslanec v Bundestagu Karl-Georg Wellmann avizoval pre Ukrajinu tzv. Marshallov plán.

V tejto súvislosti ukrajinský politológ Kosť Bondarenko pripomenul, že Ukrajina nikdy nebola krajinou s vlastnou subjektivitou, ale vždy bola pod vplyvom Ruska a teraz Západu. „Od roku 2014 je Ukrajina pod vplyvom USA a únia podpísaním dohody o pridružení prevzala v istom zmysle zodpovednosť za krajinu. Prípadné ukrajinské fiasko bude úderom pre prestíž zjednotenej Európy,“ myslí si analytik.

Jeho kyjevský kolega Ruslan Bortnik zároveň upozornil, že záujmy USA a EÚ na Ukrajine sú „principiálne rozdielne“. "USA využívajú Ukrajinu v rámci geopolitickej konfrontácie s Ruskom a únia považuje Ukrajinu za most spájajúci ju s Ruskom. Európa by preto bola rada, ak by v Kyjeve bola stabilná vláda a nechce, aby s ňou hraničila krajina čeliaca humanitárnej a vojenskej katastrofe,“ dodáva Bortnik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ