Anketa: Ako vidíte ďalšie povolebné dianie?
Sylvia Porubänová, sociologička
Vládu, udržateľnú aspoň do konca roka 2016 aj s ohľadom na predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, môže za súčasných podmienok zostaviť jedine Smer. Ak by sa predčasné voľby konali vo veľmi krátkom čase, pravdepodobne by sa zopakovalo súčasné rozloženie politických strán. Vonkoncom však nevylučujem, že by rýchle predčasné voľby raketovo „vystrelili“ práve neštandardné politické strany, čo by mali mať na zreteli lídri s premiérskymi ambíciami.
Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv
Dúfam, že demokratickí politici, za tých rátam všetky politické strany, ktoré sú v parlamente s výnimkou strán Mariana Kotlebu a Borisa Kollára, sa poučia z tejto situácie. A že budú reagovať na problémy v školstve, zdravotníctve a na sociálnu situáciu miesto toho, aby sa zaoberali vymyslenými nebezpečenstvami alebo sa navzájom obviňovali. Teraz nás môže držať nad vodou fakt, že sme členmi Európskej únie a signatármi viacerých medzinárodných ľudskoprávnych a medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré fakticky znemožňujú, aby veci, ktoré antidemokratické strany sľubovali, že budú robiť a píšu o nich na svojich weboch, reálne mohli spraviť. Predpokladám, že by to medzinárodné spoločenstvo nedovolilo.
Zuzana Kusá, sociologička
Je zároveň veľa aj málo možností. Podľa mňa by nebolo bolo dobré, aby sa Smer dal do nejakej širokej stredo-ľavej koalície, pretože by to mohlo ešte viac prinášať nejaké body Kotlebovi. Tieto strany totiž nemajú žiadne morálne zásady. Zároveň, ak bude čisto pravicová vláda, tak tiež by to mohlo byť veľmi nebezpečné pre sociálnu ochranu na Slovensku. Ja sama nevidím žiadnu dobrú cestu, len možnosti s negatívnymi dôsledkami.
Radovan Geist, EurActiv.sk
Teraz nastupuje pár týždňov, mesiacov politickej neistoty a nestability. Ak sa aj niektoré strany dohodnú na nejakej koalícii v relatívne krátkom čase, s oficiálnym oznámením budú čakať – najmä, ak by sa spájali doterajší politickí nepriatelia. Svojim voličom musia povedať, že to bola posledná možnosť, jediná alternatíva voči chaosu. Takáto koalícia pravdepodobne nebude mať dlhú životnosť. Bude existovať politická vôľa a tlak, aby vláda prežila aspoň obdobie slovenského predsedníctva v EÚ, no po konci roka ju môžu rozbiť vnútorné rozpory a budú nasledovať predčasné voľby. Pokiaľ ide o širšie politicko-spoločenské zmeny, na Slovensku sa vynárajú dva problémy. Prvým je klesajúca citlivosť voči prejavom intolerancie a nenávisti najmä u mladých ľudí. Vinu za to nesie politický mainstream, ktorý sa nedokázal trendu postaviť, niekoľkokrát ho cielene živil. Stačí sa pozrieť na tému utečencov v predvolebnej kampani. Druhým problémom bude, ako sa vyrovnajú takzvaní štandardní politici s tým, že vytvorili štát, v ktorom veľká časť obyvateľov nemá pocit, že je kýmkoľvek zastupovaná. Znechutený, pasívny volič, sa mení na nahnevaného, nevypočítateľného.
Irena Biháriová, Ľudia proti rasizmu
Ak by aj teraz strany chceli, už je strašne neskoro na to, aby sa programovo nejako veľmi vyhranili voči Kotlebovi. On dokáže veľmi efektívne reagovať na voličský dopyt. V osade sa stane napríklad vražda. Všetky ostatné strany povedia, že ony v tej osade vybudujú komunitné centrá, nalejú tam ďalšie peniaze a že výsledok síce uvidíme za desať rokov. Ale Kotleba na to povie to, čo chce dav počuť – bude domobrana, budú nútené práce a budeme lynčovať Rómov. Tak koho tí voliči viacej podporia? Ak strany budú chcieť ustáť konkurenciu, musia sa stať takými istými tvrdými a populistickými a reagovať na spoločenský dopyt po represívnych riešeniach, aby sa mu dorovnali, a toho sa bojím.
Dušan Kováč, historik
Voľby na Slovensku odhalili dve závažné skutočnosti. Po prvé, súčasný pomerný volebný systém, ktorý dáva moc politickým stranám, sa už prežil. Nastal čas, aby sa zaviedol väčšinový systém, v ktorom si občania v každom volebnom obvode zvolia jediného kandidáta. Ľudia to už podvedome cítia, nechcú voliť zabehané strany, chcú voliť konkrétnych ľudí. Ďalším zistením je, že úroveň politického myslenia a vnímania je veľmi nízka. Dokazuje to fakt, že mnohí, najmä mladí ľudia, naletia na akúkoľvek demagógiu a extrémne názory. Nevedia, že extrémizmus vedie ku konfliktom, k vojnám, holokaustu. Patová situácia sa možno dá riešiť na krátku dobu nejakým kompromisom, vynúteným aj faktom, že SR bude predsedať Rade EÚ. Perspektívne riešenie je iba v zmene volebného systému a v postupnej zmene politickej kultúry sprevádzanej osvetou a vzdelávaním aj v školách, aby nám tu nevyrastali ľudia zdatní v IT, ale analfabeti v otázkach spoločensko-politických.
Katarína Zavacká, historička
Politici majú povinnosť rokovať o možnej koalícii, a ak sa to podarí, tak o zložení vlády. A v spoločnosti treba výrazne pohnúť s obnovou právneho štátu, kde sa občan domôže spravodlivosti a ochrany svojich práv, a s výchovou k demokracii. To, že je to ťažká každodenná robota, upozorňoval už Masaryk. A ako vidno, ulievať sa z nej sa nevypláca.
Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Situácia je zložitá. Verím však, že sa politici dohodnú na zostavení vlády a na prioritách, medzi ktoré bude patriť aj školstvo. Naše deti si to zaslúžia. Školstvo nutne potrebuje premyslenú a stabilnú koncepciu s akcentom na kvalitu. Časté zmeny vzdelávacích politík školstvu neprospievajú.
Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov
V každom prípade to nebude jednoduché obdobie z rôznych uhlov pohľadu. Či už sa dokáže dohodnúť pravá, či ľavá strana, alebo kombinácia týchto zoskupení. Čakajú nás obrovské zodpovednosti v zahraničnopolitickom dianí, ktoré sa presunú na Slovensko z hľadiska nášho predsedníctva v Rade EÚ. Ľudia po voľbách majú oveľa väčšie očakávania ako predtým. Každý, kto volil niekoho z tých, ktorí budú vládnuť, očakáva, že práve oni prinesú riešenie. Na jednej strane bude teda množstvo očakávaní a na druhej strane ich plnenie nebude vôbec ľahké. Patová situácia nepridáva voličom na pohode. Všetci majú pocit neistoty. Svet od nás čaká stabilitu, ale nie som si istá, že po týchto voľbách nastane. Hlasovanie spôsobilo také rozdanie kariet, z ktorých je veľmi ťažké vyskladať nejakú víťaznú zostavu.
Ján Mojžiš, bývalý šéf NBÚ
Vychádza mi iba jeden variant aspoň so strednodobou životnosťou. Vláda SaS, OĽaNO-Nova, SNS a Sieť so zmluvnou podporou Sme rodina a tichou toleranciou od Mostu-Híd. Vláda nestabilná, euroskeptická a riziková pre všetkých zúčastnených, s malou šancou dovládnuť do konca volebného obdobia. Druhou možnosťou je úradnícka vláda, ktorá dovedie Slovensko k predčasným voľbám. V povolebnom vývoji očakávam nastolenie dvoch otázok. Prvou je, či dokáže urobiť KDH sebareflexiu a ponúkne nové vedenie hnutia pre voličov a nie pre presluhujúcich funkcionárov. Druhou je možné znovuspojenie Mostu-Híd a SMK. Výsledky naznačujú spoločenskú radikalizáciu, ktorá sa prejaví otvorenými prejavmi nespokojnosti, hnevu a nárastom konfrontácie. V kombinácii z možným poklesom blahobytu to môže viesť k výbušnej situácii. Na tento problém sa musíme pripraviť a naučiť sa mu čeliť. Preto je nutné, aby zodpovední činitelia predsadili spoločenský a štátny záujem pred potreby stranícke a osobné.
Lucia Kurilovská, rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave
Výsledky volieb sú veľmi prekvapujúce. V prvom rade by mal dostať šancu zostaviť vládu ten, kto získal najviac hlasov občanov, aby sa udržala určitá kontinuita a stabilita, pretože viem, čo znamená niesť zodpovednosť za prijímanie nových zákonov, nových opatrení, reforiem. Mali by sme mať vládu zostavenú zo strán a z ľudí, ktorí vedia, aká je to zodpovednosť a na politike sa nielen zabávajú. Z toho, čo už bolo povedané, sa veľmi ťažko usudzuje, čo sa podarí. Kto bude vedieť, s kým si podať ruku, aby sa zostavila naozaj konštruktívna vláda, ktorá vie prijať spoločné opatrenia a robiť určité kompromisy v záujme ľudí a štátu. Treba si uvedomiť, že nás čaká predsedníctvo v Rade EÚ, ktorého len samotná príprava nie je jednoduchá, a nieto ešte ďalšie úlohy, ktoré nás čakajú a ako sa budeme musieť prezentovať.
Jozef Kollár, Konfederácia odborových zväzov
Výsledky volieb sú pre mňa prekvapením – na jednej strane absencia tradičných subjektov politického spektra v parlamente, na druhej úspech a vstup strán, ktoré sú priamo alebo skryto antieurópske a radikálne. Voliči nastavili zrkadlo jednej politickej generácii. Prehrala stará klasická pravica s proeurópskym programom. Porazili ich strany vzdoru spolu s extrémistami. Je to zároveň aj výstraha pre elitu politikov, že pokiaľ sa problémy riešia hašterením a urážaním, tak z toho ťažia novovznikajúce politické subjekty s minimálnym programom, ak vôbec nejakým. Vytvorenie väčšinovej vlády bude záležať najmä od vzájomnej ochoty dohodnúť sa medzi SNS a Most-Híd. Preto je aj dnes ešte skoro hovoriť o predčasných voľbách.
Monika Čambáliková, sociologička
Na to je ťažká odpoveď. Premiér Robert Fico je poverený zostavením vlády, počuli sme však vyjadrenia potenciálne možných koaličných partnerov, ktoré do značnej miery v nás nevzbudzujú optimizmus v to, že by sa to podarilo. Pán premiér zatiaľ vystupuje sebavedome, ja mu držím palce. Nepredpokladám, že sa mu to podarí, a neviem, či sa podarí aj druhý pokus, teda či pán Richard Sulík vytvorí stabilnú vládu na štyri roky. Možno sa tak aj stane, ale ako bude taká veľmi rôznorodá koaličná vláda fungovať? Do akej miery? Ako dlho? Vieme, že sú tam rôzni nováčikovia, s ktorými sa spájajú isté rizikové faktory. Tie nevzbudzujú moju dôveru v to, že to bude vláda, ktorá bude štátnicky plniť všetky povinnosti, vyplývajúce nielen z vnútropolitického vývoja – od korupcie po zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku, ale aj úlohy, ktoré nám vyvstanú z predsedníctva v Rade EÚ. Neviem si to momentálne predstaviť, že sa to v tejto súčasnej situácii podarí. Nie som v tomto zmysle optimistka a nevylučujem ani úradnícku vládu, ani predčasné voľby.
Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP
Je mi úprimne ľúto, že politické strany demokratického zamerania sa teraz handrkujú o tom, či s tým áno, alebo s tým nie. Čakal som naozaj politický nadhľad v situácii, keď sa do parlamentu dostali neonacisti (reči o pravicovom extrémizme ma už nebavia). Ak sa nepodarí zostaviť stabilnú vládu na celé štyri roky, tak Kotleba v ďalších predčasných voľbách získa ešte viac percent. Pripadá mi to, ako keby som zobral do ruky žeravý uhlík a s podivením by som konštatoval, že mi to spálilo pokožku. Situácia je jasná. Značná časť pravicového elektorátu sa priklonila k neonacizmu. O neonacizme hovorím preto, lebo základom politiky ĽSNS je rasová nenávisť. To nevidí len slepý alebo ten, kto nechce. Všetci, čo volia kotlebovcov, preberajú na seba zodpovednosť za budúci vývoj Slovenska. Ak ho volili prvovoliči, tak je to ich budúcnosť. Chcel by som ich však upozorniť, že „vodca“ nič nezachráni. Takých už tu bolo naozaj dosť. Nuž ale ak túžia po vízach do európskych štátov, nech sa páči. Kotleba sa s nikým nevie a nemôže dohodnúť. Jediná cesta je čím skôr ho poslať na smetisko slovenských dejín.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ