Krádež vzácnych kníh v Trenčíne je stále záhadou

Krádež zistila knihovníčka Trenčianskeho múzea ešte v roku 2009. Oznámila to vtedajšiemu vedeniu múzea, ale žiadne vyšetrovanie sa nezačalo. Pred dvoma rokmi sa vedenie múzea zmenilo, knihovníčka informovala o chýbajúcich knihách aj nového riaditeľa. Ten vlani podal trestné oznámenie na svoju predchodkyňu vo funkcii, že nekonala a spôsobila tak múzeu škodu.

„Policajti moje oznámenie odmietli. Knihy však v múzeu stále chýbajú, nenašli sa. Dopátrať sa, kde sa momentálne nachádzajú, by bolo pre múzeum veľmi ťažké. Vieme, že boli predané, ale nevieme, kto ich konkrétne kúpil,“ povedal Peter Martinisko, súčasný riaditeľ Trenčianskeho mú­zea.

Ako zdôraznil Pavol Kudlička z krajského policajného riaditeľstva v Trenčíne, polícia odmietla trestné oznámenie z dôvodu, že nejde o trestný čin, ako uvádza múzeum. Aj keď bývalá riaditeľka múzea Katarína Babičová neoznámila krádež orgánom činným v trestnom konaní, nemala v úmysle poškodiť Trenčianske múzeum. Podľa polície jej konanie nenaplnilo skutkovú podstatu žiadneho trestného činu.

V čase, keď knihovníčka prišla na krádež, nevedelo sa presne, kedy vlastne knihy zmizli. A nevie sa to doteraz. Isté však je, že v historickom knižničnom fonde chýbajú. Vzácne knihy neboli vystavené na verejnosti, boli zamknuté v plechových skriniach odolných voči požiaru. „Je to už dávno, ale stále si myslím, že to musel byť niekto z domáceho prostredia. Nemôžem to dokázať, ale myslím si, že cudzí človek by sa asi ťažko dokázal zorientovať, pretože to nebolo na očiach. Neviem si predstaviť, že by to mohol urobiť niekto cudzí,“ predpokladá Katarína Babičová.

Ten, kto knihy z múzea ukradol, zrejme vedel veľmi dobre, čo berie. Jedna kniha bola z roku 1575, jej autorom je Carolus Molinaeus, významný parížsky rodák a právnik. Toto dielo sa zaoberá dejinami Paríža a Francúzskeho kráľovstva. Smutné je, že to bol jediný exemplár na území Slovenska. Ďalšie dielo sa týkalo dejín uhorského kráľovstva od smrti Mateja Korvína. Medzi ukradnutými knihami bolo aj vzácne dielo polyhistora Mateja Bela s názvom Adparatus ad historiam Hungariae (Príprava k dejinám Uhorska). Alica Krištofová, knihovníčka Trenčianskeho múzea, na internete zistila, že ukradnuté knihy predal istý antikvariát na dražbe v Budapešti. Súčasťou oznámenia o ich predaji boli aj fotografie titulných strán.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

kniha, trenčín, odysea, hómer Najvzácnejšiu knihu Homérovu Odyseu z roku 1538 našťastie z Trenčianskeho múzea neukradli.

„Knihy sme identifikovali na základe rukopisných vlastníckych záznamov. Titulná strana vás nepustí, lebo je tam originálny podpis majiteľa knihy. To je len jeden exemplár s jedným podpisom, žiadna iná kniha to nemohla byť,“ vysvetľuje Alica Krištofová.

Na knihe zo 16. storočia bol podpis Štefan Zamaróczy. Pochádzal zo zemianskej rodiny zo Zamaroviec a bol hlavným právnikom mesta Trenčín. Druhú knihu identifikovali na základe rukopisného vlastníckeho záznamu Rudolfa Migazziho, príslušníka šľachtického rodu Migazziovcov.

Hodnotu ukradnutých kníh polícia ocenila na základe znaleckého posudku na 5 540 eur. Podľa slov Alice Krištofovej je však ich historická hodnota oveľa vyššia. Potvrdila to aj Jana Cabadajová, odborníčka na historické tlače Slovenskej národnej knižnice. Krádeže z historických knižničných fondov považuje za obrovský problém, ktorý u nás stále nie je dostatočne riešený.

„Vieme všetci, že sa toto stáva a Slovensko týmto prichádza o obrovské hodnoty. Niektoré tlače sú skutočne ojedinelé, unikátne a len málo titulov sa už nachádza v európskom priestore. A keď je na Slovensku, každá táto kniha má omnoho väčšiu pridanú hodnotu, kultúrno-historickú, každej knihy, ktorá zo Slovenska odíde, je veľká škoda,“ zdôraznila Jana Cabadajová. Apeluje na všetkých vlastníkov a správcov starých tlačí, aby si ich dali na zoznam do ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. Potom je táto tlač omnoho lepšie chránená a knihy podliehajú prísnejšej kontrole aj čo sa týka ich vývozu.

Najvzácnejšiu knihu, ktorú Trenčianske múzeum vlastní, našťastie neukradli. Je to vzácna Homérova Odysea vydaná v roku 1538. Radí sa medzi postinkunábuly, teda ranú tlač z prvej polovice 16. storočia. Krádež kolekcie historických kníh nebola jedinou odhalenou krádežou v Trenčianskom múzeu. Istá pracovníčka múzea vlani vyniesla z depozitára obraz maliara Miloša Alexandra Bazovského s názvom Žena pod krížom a predala ho súkromnému zberateľovi. Múzeum pracovníčku prepustilo, vyšetrovanie tohto prípadu však stále nie je ukončené.