Príčinou smrti ruského exministra Lesina bol úder do hlavy

SITA | 11.03.2016 08:31, aktualizované: 
Príčinou smrti bývalého ruského ministra tlače Michaila Lesina, ktorého vlani v novembri objavili mŕtveho v hotelovej izbe v americkom Washingtone, bol podľa výsledkov pitvy silný úder do hlavy. Informovali o tom v piatok svetové agentúry AP a DPA s odvolaním sa na vyjadrenia amerických úradov a médií.

Výsledky pitvy potvrdil aj hovorca washingtonskej polície Hugh Carew. Uviedol však, že spôsob smrti súdny lekár doposiaľ neurčil. Poranenia na Lesinovom tele – krku, trupe, rukách aj nohách – mohli byť zapríčinené trestným činom, ale aj nehodou.

Carew dodal, že washingtonská polícia aj naďalej pokračuje s vyšetrovaním prípadu. Ruské média po smrti vplyvného politika uvádzali, že podľahol infarktu, pričom sa odvolávali na výroky jeho rodiny.

Lesin bol v rokoch 1999–2004 ruským ministrom pre tlač, rozhlas a televíziu, pričom veľmi často sprevádzal prezidenta Vladimira Putina počas jeho oficiálnych návštev. Od roku 2004 do 2009 zastával post mediálneho poradcu.

V roku 2013 sa stal šéfom holdingu Gazprom-Media, ktorý sa označuje za jednu z najväčších mediálnych skupín v Rusku i Európe. O rok neskôr sa však Lesin tejto funkcie vzdal, údajne z rodinných dôvodov.

Práve Lesinovi sa tiež pripisujú zásluhy za založenie v angličtine vysielajúcej spravodajskej siete Russia Today, ktorá má podporu ruskej vlády a prináša „ruský pohľad“ na udalosti na medzinárodnej politickej scéne.

Rusko očakáva vysvetlenie príčin smrti bývalého poradcu

Ruské ministerstvo zahraničných vecí a Kremeľ informovali, že od USA očakávajú vysvetlenie príčin smrti Michaila Lesina, bývalého poradcu ruského prezidenta Vladimira Putina, a správu o doterajšom stave jej vyšetrovania. Kritizovali tiež americké úrady, že nereagovali na žiadosť ruského veľvyslanectve vo Washingtone o priebežné informovanie.

„Očakávame od Washingtonu príslušné vysvetlenia a oficiálne informácie týkajúce sa vyšetrovania,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.