Šofér havarovaného autobusu v Trnave sa cíti nevinný

Študenti sa vracali z jednodňovej exkurzie na Orave, keď asi 20 kilometrov pred Trnavou zišiel autobus z diaľnice a prevrátil sa na pravú stranu. Práve tam sedeli dievčatá, ktoré zostali zakliesnené pod vozidlom a nehodu neprežili. V autobuse sa vtedy nachádzalo 29 žiakov a dve učiteľky. Viac ako dvadsať z nich bolo zranených.

Na hlavné pojednávanie s vodičom Milanom H. prišla aj rodina jedného zo štyroch dievčat, ktoré nehodu neprežili. V súdnej sieni sedeli aj ďalší asi desiati bývalí gymnazisti, ktorí vyviazli s viacerými zraneniami.

Milan H. si vypočul od prokurátorky obžalobu z trestného činu všeobecného ohrozenia v dôsledku nedostatočnej pozornosti pri vedení vozidla. Jeho advokát Ján Januška to odmietol s tým, že je to v rozpore so znaleckým posudkom znaleckej organizácie Forenza. „Posudok favorizuje ako príčinu nehody mikrospánok alebo náhlu stratu vedomia bez predchádzajúcich varovných signálov,“ skonštatoval advokát.

Vodič autobusu vyhlásil, že je vo vzťahu k obžalobe nevinný. Prítomní rodičia neskrývali pobúrenie. „Pozri sa mi do očí a povedz mi, že si nevinný, veď si mi zabil dcéru,“ vyzvala so slzami na krajíčku matka jedného zo zosnulých dievčat. Otec sa vyjadril na vodičovu adresu ostrejšie. Sudca ho musel upozorniť, aby sa zdržal ostrých verbálnych prejavov. Bývalí gymnazisti neudržali slzy.

Na súde sa šofér vzdal možnosti vypovedať a odvolal sa na svoje dve predchádzajúce výpovede. Prvýkrát vypovedal pred vyšetrovateľom deň po nehode, svoju výpoveď neskôr doplnil vo februári 2015. Uviedol v nich, že nevie vysvetliť, prečo zišiel z diaľnice. Keď si to všimol, bolo už neskoro. Žiadnu prekážku v ceste nemal.

„Rýchlosť som neprekročil, ani sa to nedá. V autobuse je nainštalovaný automatický obmedzovač rýchlosti. Viac ako stokilometrovou rýchlosťou sa ísť nedá,“ citoval sudca zo zápisnice z prvej výpovede. Vodič sa počas cesty necítil unavený, nemal ani žiadne ťažkosti. V danej dobe sa už nejaký čas liečil na vysoký krvný tlak a cukrovku.

Milan H. vylúčil, že by mal pri šoférovaní zapnutú navigáciu po ľavej strane ani obrazovku po jeho pravej strane. Televízor, na ktorom študenti pozerali film, sa podľa neho nachádzala až za jeho sedadlom a nemal naň výhľad. Vo svojich výpovediach sa k skutku priznal a oľutoval ho.

Väčšina z posádky autobusu si žiadala uplatniť náhradu škody najmä na zdraví, niektorí aj na oblečení či veciach. Zároveň požadovali, aby súd v rozsudku uložil obžalovanému povinnosť tieto škody nahradiť.

Rodičia dvoch študentiek, ktoré nehodu neprežili, si nárokujú aj náhradu nemajetkovej ujmy za spôsobenú morálnu ujmu. „Takisto chcú písomné ospravedlnenie obžalovaného voči poškodeným,“ povedal ich právny zástupca. Podľa Janušku boli náhrady škody uplatnené nesprávne: „Ku škodám došlo pri plnení si povinnosti obžalovaného ako zamestnanca voči zamestnávateľovi. Za škodu, ktorá vznikla takýmto spôsobom, zodpovedá zamestnávateľ,“ dodal advokát.

Dychová skúška na mieste nehody a následné vyšetrenie krvi nepotvrdilo, že by bol vodič pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. Vypočúvanie bývalých gymnazistov a dvoch učiteliek stanovil sudca na 26. apríla. Všetci budú vypovedať v jeden deň, aby to prebehlo v celku. Milanovi H. hrozí až desaťročné väzenie.