Hovorca Putina: Prezident nebude rokovať o Kryme

SITA, ČTK | 18.03.2016 14:35
Vladimir Putin, Dmitrij Kozak, Roman Starovoit,... Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin (uprostred) sa zhovára s premiérom Dmitrijom Kozakom (vľavo) a Romanom Starovoitom, vedúcim projektu mostu cez Kerčský prieliv.
Hovorca Kremľu Dmitrij Peskov zdôraznil, že pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii nebude predmetom žiadnych rokovaní na medzinárodnej scéne.

Komentoval tým výzvu EÚ k členským krajinám OSN, aby sa pripojili k sankciám, ktoré uvalili na Rusko v dôsledku pričlenenia Krymu k subjektom Ruskej federácie.

Rusko nerokovalo a nebude s nikým rokovať o svojich regiónoch, vyhlásil Peskov. Dodal, že v danom prípade treba mať „absolútny rešpekt“ k vôli krymských občanov, ktorú vyjadrili pred dvoma rokmi v referende o pripojení Krymu k Rusku.

„O tom sa nemôže viesť diskusia,“ vyhlásil hovorca. Podľa jeho slov „toto nie je otázka, ktorá by mohla byť predmetom akýchkoľvek rokovaní na medzinárodnej scéne.“

V rámci spomienkových podujatí ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na ostrov Tuzla, aby sa oboznámil s postupom prác pri výstavbe mosta cez Kerčský prieliv. Stavbu v dĺžke 19 km by mali dokončiť v roku 2018, pričom jej hodnota by sa mala vyšplhať na 200 miliárd rubľov.

Počas návštevy na Kryme sa Putin ešte stretne aj s najvyšším vedením tohto regiónu, aby spoločne posúdili plnenie federálneho programu sociálno-ekonomického rozvoja Krymu a Sevastopoľa.

O výstavbe mosta cez Kerčský prieliv začali Rusko a Ukrajina diskutovať už v prvých rokoch 21. storočia. Po pripojení Krymu k Rusku tento projekt nadobudol pre Moskvu osobitný význam vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť bezproblémové prepojenie polostrova so zvyškom Ruska a pritom sa vyhnúť územiu Ukrajiny. V súčasnosti sú Krym a Rusko spojené letecky alebo trajektom.

Krym k Rusku pripojili na základe referenda, ktoré sa na polostrove konalo 16. marca 2014. Takmer 97 percent voličov sa v ňom vyslovilo za pripojenie polostrova k Ruskej federácii. O dva dni neskôr, 18. marca 2014, sa podpísala zmluva o prijatí Krymskej republiky a Sevastopoľa ako mesta s federálnym významom k Ruskej federácii, pričom získali štatút jej subjektov.

Ukrajina, pod ktorej správu Krym dovtedy patril, ako aj USA a EÚ však odmietli uznať nezávislosť Krymu a jeho spojenie s Ruskom. V odvetnom kroku Západ uvalil na fyzické a právnické osoby v Rusku sankcie, ktoré sa rozšírili po vyhlásení samozvaných republík na východe Ukrajiny, ako aj na základe podozrenia, že Rusko poskytuje proruským separatistom v Donbase vojenskú pomoc.