Do penzie o 76 dní neskôr

Soňa Pacherová, Pravda | 29.03.2016 07:00
ministerstvo prace socialnych veci a rodiny Foto: ,
Ministerstvo práce zatiaľ neuvažuje o zafi xovaní hornej hranice penzijného veku.
Keď sa v lete 2012 schvaľovala veľká dôchodková reforma, zdal sa ten zlomový termín na míle vzdialený. Teraz však už klope na dvere. Blíži sa rok 2017, v ktorom sa na Slovensku opäť začne dvíhať dôchodkový vek. A hneď na štarte to bude ostré.

Súčasná hranica 62 rokov sa od januára navýši o dva a pol mesiaca. Ak by sa takýmto tempom pokračovalo aj v ďalších rokoch, dnešný štyridsiatnik by odchádzal do penzie ako 65-ročný.

„Oficiálne bude údaj o počte dní predĺženia zverejnený až vydaním opatrenia ministerstva práce. Na základe známych údajov Štatistického úradu však možno už dnes povedať, že v budúcom roku by sa malo pridávať 76 dní,“ informoval hovorca rezortu Michal Stuška.

Údaj o dobe nárastu penzijného veku bude podľa neho ministerstvo opakovane každý rok oznamovať vyhláškou, mal by byť známy vždy do 31. októbra roka, ktorý predchádza roku zvýšenia.

Prvé budúcoročné predĺženie veku odchodu do dôchodku bude o čosi razantnejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Kým ekonómovia ho predpovedali na úrovni asi 50 dní ročne, bývalý štátny tajomník sociálneho rezortu Jozef Burian (Smer) spomínal dokonca len okolo 20 až 30 dní.

Čas predĺženia dôchodkového veku

Vypočíta sa každý rok ako rozdiel medzi priemernou dĺžkou života (spoločná pre mužov a ženy) v takzvanom prvom a druhom referenčnom období a vynásobí sa číslom 365 (výsledok bude v dňoch a zaokrúhli sa na celé dni nadol).

Priemerná dĺžka dožitia sa bude zisťovať na základe údajov Štatistického úradu. Prvé referenčné obdobie sa začína 7 a končí 3 roky pred daným rokom zvýšenia (napr. na rok 2017 od roku 2010 do roku 2014), druhé sa začína 8 a končí 4 roky pred rokom zvýšenia (napr. na rok 2017 od roku 2009 do roku 2013).

Počet dní zvýšenia bude ministerstvo práce každoročne oznamovať vyhláškou, údaj bude verejnosti známy najneskôr do 31. októbra roka, ktorý predchádza danému roku navýšenia (napr. na rok 2017 do 31. októbra 2016).

V ďalších rokoch by však už nárast nemusel byť taký prudký. „Počet dní navýšenia v roku 2017 je spôsobený relatívne výrazným zvýšením strednej doby dožitia v preň rozhodujúcom, takzvanom referenčnom, období, teda v rokoch 2009 až 2014,“ zdôvodnil Stuška.

Pravidlá, ktoré doteraz istým skupinám, najmä ženám s deťmi, ešte stále umožňujú skorší odchod do dôchodku, zostanú zachované. Ide o ženy narodené pred rokom 1961, podľa predchádzajúcej Kaníkovej reformy z roku 2003 sa totiž s definitívnym „dobehom“ penzijného veku u všetkých žien na úroveň 62 rokov počítalo až v roku 2024. Nový každoročný posun penzijného veku o príslušný počet dní sa však dotkne aj týchto žien.

Pre takzvaných kategoristov bude zase naďalej platiť zákonom stanovený znížený penzijný vek v rozpätí 55 až 59 rokov. A to v závislosti od toho, koľko rokov boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii či v I. alebo II. kategórii.

Dôchodkový vek a vek dožitia v niektorých štátoch EÚ

Členský štát dôchodkový vek mužov dôchodkový vek žien priemerný vek dožitia
Nemecko 67 67 79
Írsko 66 66 78
Poľsko 66 61 76
Slovensko 62 62 76
Rumunsko 65 60 73
Malta 62 62 80
Francúzsko 66 66 81
Česko 63 62 78
Maďarsko 62 62 75

Zdroj: Sociálna poisťovňa a ministerstvo práce

Pozn.: Údaje sú v niektorých prípadoch len orientačné, vo viacerých krajinách vek odchodu do penzie rastie po mesiacoch, u žien niekde stále rozhoduje aj počet detí a ďalšie faktory.

Ide napríklad o baníkov, členov leteckých a námorných posádok, pracovníkov v jadrových elektrárňach, hutách, chemických prevádzkach s rizikom karcinogenity, ale aj o niektoré kategórie vojakov a policajtov.

Cieľom penzijnej reformy, ako ju schválila druhá Ficova vláda, bolo zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému, keďže demografický vývoj v štáte je nepriaznivý. V nasledujúcich rokoch značne narastie počet dôchodcov a Sociálna poisťovňa pri vyplácaní penzií každoročne vykazuje miliónové deficity.

Jedným z viacerých zásadných reformných opatrení bolo preto zavedenie automatickej úpravy dôchodkového veku. V súlade s tým, ako sa vyvíja priemerná stredná dĺžka života. Odchodový vek teda neporastie skokom, zo dňa na deň, ako v niektorých iných krajinách, ale v závislosti od objektívneho ukazovateľa. „Je to čisto nepolitický model. Ak sa vek dožitia bude zvyšovať, bude sa predlžovať aj vek odchodu do dôchodku, alebo naopak,“ uisťuje rezort.

Predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky hodnotí zvyšovanie odchodového veku zdržanlivo. „Asi sa mu nevyhneme, ten tlak je veľký a dôvody opodstatnené. Všetko sa však točí okolo zdravotného stavu dôchodcu a treba prihliadať na to, že priemerný vek dožitia je u nás stále o niekoľko rokov nižší oproti vyspelým krajinám,“ uvažuje.

Ako sa bude zvyšovať vek odchodu do dôchodku od roku 2017

rok narodenia zvýšenie vztiahnuté na súčasný dôchodkový vek zvýšenie po zaokrúhlení
1955 62 rokov + 76 dní* 62 rokov + cca 2,5 mesiaca
1956 62 rokov + 140 dní 62 rokov + cca 4,5 mesiaca
1957 62 rokov + 200 dní 62 rokov + cca 6,5 mesiaca
1958 62 rokov+ 250 dní 62 rokov + cca 8 mesiacov
1959 62 rokov + 300 dní 62 rokov + cca 10 mesiacov
1960 62 rokov + 350 dní 62 rokov + cca 11,5 mesiaca
1961 62 rokov + 400 dní 63 rokov + cca 1 mesiac
1962 62 rokov + 450 dní 63 rokov + cca 3 mesiace
1963 62 rokov + 500 dní 63 rokov + cca 4,5 mesiaca
1964 62 rokov + 550 dní 63 rokov + cca 6 mesiacov
1965 62 rokov + 600 dní 63 rokov + cca 7 mesiacov
1966 62 rokov + 650 dní 63 rokov + cca 9,5 mesiaca
1967 62 rokov + 700 dní 63 rokov + cca 11 mesiacov
1968 62 rokov + 750 dní 64 rokov + cca 1 mesiac
1969 62 rokov + 800 dní 64 rokov + cca 2,5 mesiaca
1970 62 rokov + 850 dní 64 rokov a cca 4 mesiace
1975 62 rokov + 1 100 dní cca 65 rokov
1980 62 rokov 1 350 dní 65 rokov a cca 9 mesiacov
1985 62 rokov + 1 600 dní cca 66 a 4 mesiace

Zdroj: Sociálna poisťovňa a ministerstvo práce

Pozn.: *Údaj 76 dní je už známy, nárasty v ďalších rokoch sú len odhadované, s predpokladom, že po istom nábehu sa ustália asi na 50 dňoch ročne

Ak je senior v dobrej fyzickej a mentálnej kondícii, pracuje aj po dosiahnutí penzijného veku, veď momentálne je v krajine 130-tisíc pracujúcich dôchodcov. „Dodnes som sa však nestotožnil ani s tým, že ženy matky už nesmú ísť do dôchodku o čosi skôr ako muži,“ zdôrazňuje Lipiansky.

Už dnes je však na Slovensku problém zamestnať sa vo veku nad 50 rokov a s predlžovaním odchodového veku sa to môže zhoršovať. Zároveň musí štát myslieť aj na to, že niektoré profesie nemožno vykonávať vo vyššom veku. Treba preto vypracovať systém rekvalifikácií, prípadne zaviazať zamestnávateľov, aby svojim pracovníkom ponúkali iné vhodné pozície vo firme.

Isté úpravy prijatého modelu navyšovania penzijného veku by ešte mohlo zachytiť nové programové vyhlásenie vlády. Podobne ako je to s valorizačným mechanizmom, ktorý sa tiež má meniť, hoci v súčasnej podobe bol takisto prijatý v rámci reformy 2012.

Ministerstvo práce zatiaľ neuvažuje o zafixovaní hornej hranice penzijného veku. Dilemu, dokedy ho vôbec možno predlžovať, riešia momentálne napríklad u susedov v Česku. V júni by mala tamojšia vláda rozhodnúť o jeho strope s výhľadom na rok 2030.

Kým český rezort práce, ktorý je v rukách sociálnej demokracie, navrhuje ako limitný vek 65 rokov, finančný rezort, ktorý vedie stredopravé hnutie Andreja Babiša ANO, ho žiada posunúť na 67 rokov. Opozícia by strop rada videla ešte vyššie a obviňuje koalíciu z populizmu pred krajskými voľbami.

Aj u západných susedov sa už dôchodkový vek dvíha automaticky, zatiaľ ročne o dva mesiace u mužov a o štyri u žien, ktoré, podľa počtu detí, kedysi tiež odchádzali do penzie skôr. Česi narodení v roku 1959 pôjdu v roku 2023 do penzie, už jednotne pre obe pohlavia, ako 64-roční. Ďalej sa budú všetkým pridávať každý rok dva mesiace, až do zmieneného stropu, o ktorého výške sa má o niekoľko mesiacov rozhodnúť.

Podľa údajov sociálneho rezortu majú už dnes štyri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu. Vo Veľkej Británii aj Írsku je už teraz výhľadový limit na 68 rokoch, zatiaľ bez úvahy ďalšieho navyšovania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ