Veľkonočné Slovensko si pospí menej

Žaneta Mikulíková, Pravda | 26.03.2016 12:00
Okrem šibačky a oblievačky prinesú veľkonočné sviatky menej spánku a dlhšie svetlo. V nedeľu sa opäť posúva čas o hodinu dopredu. Pre niektorých nepríjemnú zmenu zimného času na letný vykompenzuje voľný pondelok.
V nedeľu v noci sa posunie čas o hodinu dopredu. Foto: SHUTTERSTOCK
hodiny, hodinky, budík, vstávanie, posúvanie času, letný čas, zimný čas, V nedeľu v noci sa posunie čas o hodinu dopredu.

Jesenné a jarné postrkovanie hodinových ručičiek trvá na Slovensku už štvrtú dekádu. Rok 1979 však nebol tým prvým, kedy sa do našich životov zamotal umelo zavedený letný čas. Novinku zaviedli v roku 1916, so zimným sa striedal dva roky. Neskôr sa k nemu vrátili v roku 1940, posúvanie ručičiek vtedy vydržalo deväť rokov.

Letný a zimný čas sa u nás striedal do roku 1995 každého pol roka. Od roku 1996, keď sa Slovensko zladilo zo smernicou EÚ, trvá letný čas sedem mesiacov. Tento víkend sa čas mení v nedeľu o druhej hodine v noci. Poskočí o jednu hodinu dopredu, teda na 3 h. Spánok sa tým skráti, no svetlo bude dlhšie.

Striedanie času má svojich zástancov i odporcov. Obhajovatelia argumentujú nižšou spotrebou energie a tiež efektívnejším využitím slnečného svetla počas dňa. Druhá skupina tvrdí, že pôvodné ekonomické dôvody už nie sú opodstatnené. Poukazuje tiež na to, že striedanie času vplýva na biorytmus človeka. Sú takí, čo zmenu nepostrehnú, ale niektorým spôsobuje zdravotné problémy.

„Zahraničné štúdie preukázali aj nárast úrazov a dopravných nehôd rovnako ako vyšší počet infarktov,“ tvrdí český senátor Petr Šilar, ktorý založil iniciatívu Pre iba jeden čas. Jeho vyjadrenie o nehodovosti podporuje aj štatistika jednej zo slovenských poisťovní za rok 2013.

Počet dopravných nehôd sa vtedy po zmene zimného času na letný zvýšil o viac ako tretinu. Podobný výsledok zaznamenali aj rok predtým, keď nehodovosť narástla o 28 percent. Zvýšené riziko úrazov a dopravných nehôd spôsobuje zmena času najmä v kombinácii so začiatkom pracovného týždňa.

Striedanie času v Európe sa odvíja od smernice Európskej únie, zmenu preto nie je možné podľa českej iniciatívy presadzovať iba v jednej krajine. Ak by sa smernica zrušila, nasledovala by otázka, ktorý z nich ponechať, či pôvodný zimný, alebo letný čas.

Ešte v roku 2002 sa 45 percent Európanov vyjadrilo, že by chcelo ponechať letný čas. Podľa českej iniciatívy to vyplynulo z prieskumu agentúry Sofres.

V niektorých európskych štátoch sa mení čas o hodinu neskôr, teda v nedeľu o tretej hodine v noci. V krajinách mimo EÚ sa letný čas zavádza rôzne. Napríklad v Sýrii či v Izraeli sa menil o niečo skôr, Jordánsko to ešte len čaká.

Zladenie letného času v celej Európe v roku 2001 odstránilo najmä chaos, ktorý vznikal v doprave. Tí, ktorí cestovali do zahraničia, si ešte pamätajú na problémy v spojoch.

Nie každý štát pozná letný čas. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé, teda 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku v roku 2014 a natrvalo zaviedli zimný čas. Stalo sa tak po trojročnom období, keď krajina fungovala od roku 2011 v letnom režime.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ