Ako prijať Čínu? V Česku o tom chýba diskusia

Andrej Matišák, Pravda | 30.03.2016 15:00
Česká republika, Čína, demonštranti, Si... Foto:
Demonštrant proti návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vymieňa v Prahe čínsku vlajku za tibetskú.
"V žiadnom prípade si nemyslím, že by sme mali úplne rezignovať na otváranie otázky ľudských práv vo vzťahu s Čínou. Aj preto, aby sme boli skutočným partnerom, nemôžeme opustiť naše hodnoty a záujmy,“ povedal pre Pravdu Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Prahe.

Odborník, ktorý práve robí výskum v Číne, však upozorňuje, že nie každá debata s Pekingom je vhodná na to, aby sa v nej otvárala napríklad otázka Tibetu. "Diskusia v Česku je nastavená do takých mantinelov ako azda nikde vo svete,“ myslí si Turcsányi.

Čo chce Čína od krajiny ako Česko?

Dá sa povedať, že návšteva Si Ťin-pchinga v Česku je dosť prekvapujúca. Je to jeho jediná zastávka v Európe. Z Česka pokračuje ďalej do Spojených štátov. V Prahe strávil dokonca až tri dni. Vyzerá to ako veľmi významná návšteva. Jedným z dôvodov určite je, že český prezident Miloš Zeman bol vlani v septembri na vojenskej prehliadke v Pekingu ku koncu druhej svetovej vojny v Ázii. Ako jediný zo západných lídrov. Návšteva čínskeho prezidenta v Prahe je v tomto zmysle recipročná. O všetkých ostatných motívoch môžeme už len diskutovať.

Ktoré sú to?

Čína sa snaží zatlačiť na Česko, aby zlepšila svoj obraz. Ide o vysporiadanie sa s minulosťou, keďže Praha predtým podporovala Tibet, je to snaha podporiť zmenu v českej zahraničnej politike. Ďalší dôvod je, a o ňom sa často hovorí aj pri iných návštevách, že pre čínskych lídrov je skvelé, keď majú fotografie so zahraničnými štátnikmi. Je to namierené na domáce publikum. Fotografie Si Ťin-pchinga na Pražskom hrade, ako ho všade a rešpektujú, ako ho v krásnej historickej Prahe vítajú s vojenskými poctami, prinášajú čínskemu prezidentovi body. Otázkou, samozrejme, je, či je Česko pre Čínu dôležitým partnerom. Určite nie je jedným z najvýznamnejších. Česko môže do istej miery zohrávať úlohu mosta pre Čínu do Európy. Maďarsko a Poľsko chcú však to isté. Môže však ísť o istý symbolický odkaz západoeurópskym krajinám.

Pre čínskych lídrov je skvelé, keď majú fotografie so zahraničnými štátnikmi. Je to namierené na domáce publikum.

Aký?

Aby hrali na čínsku nôtu. Inak si Čína môže hľadať aj iných partnerov.

Česko do istej miery už zmenilo zahraničnú politiku smerom k Číne. Určite sa to odvíja aj od osoby Zemana. Ale aj minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek povedal, že čínski komunisti nie sú žiadni Biľakovia. Čo chce Česko od Číny?

Zmena zahraničnej politiky je výsledkom viacerých faktorov. Jedným z nich je osoba prezidenta Zemana. Ale aj zmena vo vláde. Sociálna demokracia v Česku i na Slovensku bola vždy menej zameraná na ochranu Tibetu a ľudskoprávnu agendu. A isté ekonomické skupiny v Česku na dobrých vzťahoch môžu získať. Samozrejme, nikto nepredpokladá, že Čína bude zachraňovať české hospodárstvo. Očakáva sa však podpis pod investičnými projektmi v hodnote asi miliardy eur. Podporí sa český export do Číny. Zaujímavý je turizmus. Praha už má priame spojenie s Pekingom, onedlho pribudne Šanghaj a Čchen-tu. Do Česka ročne prichádza vyše 300-tisíc turistov. Ak otvoria ďalšie lety, tieto čísla budú asi rásť. Súvisí to aj s propagáciou, ktorú Česko v tejto chvíli má v Číne. Dá sa povedať, že to by bol okamžitý benefit.

Má sa Česko niečoho obávať v súvislosti so vzťahmi s Čínou?

Peking je odlišný od európskych partnerov a od USA. Problém Česka je v tom, že má absolútne vyhranenú domácu verejnú mienku smerom k Číne. Diskusia je nastavená do takých mantinelov ako azda nikde vo svete.

Myslíte tým takmer nekritický obdiv verzus demonštrácie?

Presne tak. Tí, čo obdivujú prezidenta Zemana, sú k Číne absolútne nekritickí a vidia len ekonomické záujmy. Druhá strana má zase absolútne opačnú pozíciu. V Česku úplne chýba diskusia o tom, ako prijať čínske investície, aby to bolo prospešné pre celú krajinu, ako riešiť rozličné štandardy či odlišnú biznis kultúru. Teda to, o čom diskutuje celá Európa. V Česku takáto debata nie je. Hovoríme len o „krtečkovi“. Videl som dokonca karikatúru, ako je znásilnený pandou. Chýba tak racionálna debata. Ako s Čínou spolupracovať bez toho, aby bola Praha servilná, čo sa do určitej miery deje.

Môže sa Slovensko poučiť z toho, ako vyzerajú česko-čínske vzťahy?

Slovensko by určite malo byť aktívnejšie smerom k Číne, len vtedy sa nám podarí niečo dosiahnuť. Česi prichádzajú s vlastnými nápadmi. Symbol „krtečka“ vo všeobecnosti nie je zlá myšlienka, čo sa týka spolupráce. Aktívny prístup prinesie výsledky. Slovensko ho neponúka. Máme pre Peking asi tri ponuky, ktoré na summitoch s Čínou opakujeme niekoľko rokov. Žiadame Peking, aby u nás otvoril banku, aby postavil vodnú elektráreň na Ipli. Chýba mi však naša vlastná aktivita. Rozdiel bol viditeľný počas summitu Číny s východoeurópskymi krajinami v Su-čou vlani v novembri. Český premiér Bohuslav Sobotka zostal v krajine, bol na univerzitách, stretával sa s ľuďmi. Mal nabitý program. Slovensko vyslalo podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho (premiér Robert Fico necestoval pre chorobu, pozn. red.). Nevieme, čo tu robil okrem summitu a stretnutia s čínskym premiérom a prezidentom.

Ako komunikovať otázku ľudských práv a slobôd s komunistickým režimom v Pekingu? Pred niekoľkými dňami na návšteve Číny nemecký prezident Joachim Gauck kritizoval na verejnej prednáške komunizmus.

Gauck to urobil civilizovane. Nikoho neurazil. V žiadnom prípade si nemyslím, že by sme mali úplne rezignovať na otváranie otázky ľudských práv. Aj preto, aby sme boli skutočným partnerom, nemôžeme opustiť naše hodnoty a záujmy. Ale keď napríklad rokujú ministri zdravotníctva, nie je dôvod na otváranie otázky ľudských práv. Keby sa stretli obchodníci a riešili by napríklad spomenutú vodnú elektráreň, pochybujem, že to je správne fórum na to, aby sme diskutovali o tom, ako sa žije v Tibete. Na druhej strane sa však zdá, že Česko skĺzlo do toho, že nemá záujem niečo riešiť v Číne a spomína otázku ľudských práv len preto, aby umlčalo kritikov. To tiež nie je dobrá cesta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ