Kráča s knihami za ľuďmi. Tak ako kedysi Hrebenda

Renáta Jaloviarová, Pravda | 22.08.2016 14:10
Jano Cíger Foto: ,
Piatok 19. augusta, Lipovec. Národný blúditeľ a martinský antikvár Jano Cíger z Mädokýša sa vydal na knižnú púť na počesť Mateja Hrebendu.
Pešo a s vozíkom plným kníh. Z Lipovca až do Rimavskej Píly, zhruba 160 kilometrov si trúfa prejsť pešo s vozíkom, na ktorom ťahá okrem kníh už len tie najzákladnejšie potreby. Martinský antikvár Jano Cíger (55) z Mädokýša sa takto rozhodol kráčať na počesť Mateja Hrebendu, ktorý pred desaťročiami zachraňoval, zbieral a roznášal knihy ľuďom.

Martinský kníhkupec hovorí, že nerobí nič netradičné, len chce prejaviť úctu človeku, ktorý si ju svojím životom a konaním zaslúžil. „Ľudia robia rôzne pochody, napríklad horské. No a toto je obyčajný pochod po cestách, ktorý na neobyčajnosti naberá tým, že chcem zložiť hold, poklonu, úctu môjmu veľkému vzoru. Keďže som antikvár, predajca kníh, vzorom je pre mňa Matej Hrebenda,“ povedal chvíľu pred tým ako sa vydal na pešiu púť.

S knihami, sviečkou, aj leukoplastom na otlaky

Na púť vyrazil v piatok asi desať minút po desiatej hodine dopoludnia, z Lipovca. „Hrebendova mama pochádzala z Lipovca a bola rodená Lamošová," priblížila obecná poslankyňa z Lipovca Vlasta Kevická, ktorá sa prišla s Cígerom rozlúčiť.

Odprevadili ho aj kamaráti. Výtvarník Peter Popelka mu pribalil prvú pomoc. „Je tam niečo na povzbudenie, aj tekuté, aj tuhé, aby sa posilnil klobáskou. Tiež respirátor, lebo pôjde popri ceste. Aj alobalovú prikrývku, keby mu bola zima, aby sa prikryl. Ale aj sviečku, zápalky, či leukoplast na otlaky. A zopár drobných na autobus, keby sa rozhodol vrátiť," zažartoval. A už vážnejšie na margo kamarátovej knižnej púte dodal: „Čokoľvek, čo sa urobí preto, aby ľudia čítali knihy, je dobré. Dúfam, že si to Slovensko všimne."

Podporila ho aj Pavla so synmi Šimonom a Matúšom, ktorá Cígera pozná z antikvariátu z Martina. „Podoporujem myšlienku antikvariátu a chodím tam nasávať vôňu kníh a krásnu atmosféru. Janko ju pomáha dotvárať, " povedala.

Po stopách legendárneho Hrebendu

Do cieľa do Rimavskej Píly, kde sa narodil Matej Hrebenda, by chcel martinský kníhkupec doraziť o päť až šesť dní, spolu prejde aj so zachádzkami do obcí asi 160 kilometrov. Čaká ho teda trasa Lipovec – Martin – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Brezno – Tisovec – Rimavská Píla. Pred 190 rokmi túto trasu absolvoval aj Hrebenda, keď sa po návšteve brata vo Viedni vracal z Lipovca do Hačavy. Jano Cíger sa o tom dočítal v jeho životopise.

Pred odchodom z Lipovca, nielen povzbudivé... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Jano Cíger, Peter Popelka, Vlasta Kevická Pred odchodom z Lipovca, nielen povzbudivé slová, ale aj oldomáš dostal na cestu Jano Cíger od kamarátov a známych. Na snímke akademický maliar Peter Popelka a poslankyňa obecného zastupiteľstva v Lipovci Vlasta Kevická (vľavo).

Púť vedie popri hlavných cestách. Vozík je označený, má aj blikacie svetielka, aby ho bolo vidno. Je na ňom tabuľka s informáciou, že ide o púť Mateja Hrebendu. Kníhkupec sa poteší, keď si ho ľudia všimnú, pristavia sa, kto chce, môže si knihu kúpiť alebo mu pomôcť s vozíkom. Aj tak podporia jeho knižné cestovanie.

Matej Hrebenda bol veľkú časť života nevidomý, napriek tomu sa nepoddal osudu. „Všetko je to v jeho nezlomnosti, pri poruche zraku, keď už zhruba po štyridsiatke skoro nič nevidel, sa nepoddal osudu a chodil stále medzi ľudí s knihami. Zvládal to. Stali sa mu aj nehody, spadol dokonca z mosta, dosť dlho bol pripútaný na lôžko, ale keď sa z toho dostal, tak znovu šiel a šiel. Dožil sa požehnaného veku 84 rokov a ja si myslím, že vykonal obrovské dielo," dodal Cíger. Verí, že cesta sa mu podarí a nevylúčil, že by sa do budúcnosti púť Mateja Hrebendu stala tradíciou.

Matej Hrebenda

Narodil sa v roku 1796 v Rimavskej Píle. Zomrel v roku 1880 v Hačave. Aj keď mal od narodenia zrakovú chybu, veľmi rád čítal. Keď už takmer nevidel, chodil za ľuďmi, aby mu čítali. Popri tom roznášal balíky po dedinách. Zbieral a kupoval knihy, ak ich chcel niekto vyhodiť a šíril ich medzi ľuďmi. Tak sa mu podarilo mnoho kníh zachrániť a posunúť ich tam, kde ich potrebovali. Zbieral aj ľudové piesne a rozprávky, písal verše, poéziu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ