V školských laviciach o dva roky dlhšie

Ivana Štefúnová, Pravda | 15.10.2016 08:00
škola, deti, žiaci Foto:
Ilustračná snímka.
Čaká školstvo ďalšia reforma? Minister Peter Plavčan predstavil svoju ideu, aký by mal byť rezort o desať rokov. Navrhuje napríklad predĺžiť povinné vzdelávanie z terajších 10 na 12 rokov, úpravu známkovania či rozšírenie domáceho štúdia. Zámer chce najprv predebatovať s odborníkmi v školstve a až potom ho predostrieť vláde.

Zmeny sú súčasťou národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý je rozvrhnutý do viacerých fáz. Ministerstvo zatiaľ rozpracovalo základné a stredné školy. Tézy týkajúce sa vysokoškolského vzdelávania prídu neskôr.

Medzi výrazné zásahy patrí predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12 rokov. Po novom by sa malo nazývať povinné vzdelávanie. Začať by s ním mali už päťročné deti. „Bude na rozhodnutí rodiča, či si ho dieťa začne plniť ešte v materskej škole alebo v prípravnom ročníku v základnej škole,“ uvádza ministerstvo s tým, že do úvahy pripadá aj domáce vzdelávanie. Školský zákon dnes nariaďuje povinných 10 rokov v škole.

Predĺženie času, keď musí mládež navštevovať školu, môže podľa analytika Jozefa Miškolciho z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť motivovať deti, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby po základnej škole pokračovali ďalej. „V súčasnosti, keď takéto deti idú do nultého ročníka, či opakujú ročník, tak si povinnú školskú dochádzku odchodia ukončením základnej školy,“ vysvetľuje Miškolci. „Toto ich donúti ísť na strednú školu a je väčšia šanca, že budú vo vzdelávaní pokračovať,“ mieni analytik.

Odborníci vítajú aj to, že s vyučovaním sa začne už v piatich rokoch dieťaťa. „Jednoznačne sme za to, aby sa výučba posunula do nižšieho veku dieťaťa, lebo trend odkladania nástupu od školy čoraz viac narastá,“ poukazuje Ema Mílová zo Združenia základných škôl Slovenska. Podľa nej to pomôže mnohým preklenúť obdobie medzi škôlkou a školou. „Experti sa zhodujú v tom, že čím skôr deti vstúpia do predškolskej prípravy, týka sa to najmä detí zo znevýhodného prostredia, tým to má väčší dopad na ich vzdelávacie šance,“ doplnil Miškolci . Ako príklad uvádza Maďarsko, kde je povinná školská dochádzka už od 3 rokov. „Je však potrebné, aby štát zabezpečil dostatočné kapacity materských škôl a zákonom stanovil garanciu miesta v škôlke,“ pripomenul Miškolci.

Rezort chce tiež v zákonoch rozšíriť možnosť domáceho vzdelávania. Deti, ktorým to zdravotný stav neumožňuje alebo venujú veľa času rozvoju svojho talentu (napríklad športovci), sa budú môcť učiť doma na prvom stupni, experimentálne sa však táto alternatíva overí aj na druhom stupni. Výučbu zabezpečí rodič alebo domáci učiteľ. V prípade učiteľa za kvalitu bude zodpovedať škola, z ktorej pedagóg pochádza. „Škola plní voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytuje deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu,“ upresnilo ministerstvo. Aj dnes sa môžu deti učiť z domu, podmienkou je, aby rodič mal pedagogické vzdelanie.

„Je to riešenie pre deti, ktoré sú dlhodobo choré, alebo sa najozaj venujú rozvíjaniu talentu, napríklad športovci. Treba si však uvedomiť, že dieťa je odtrhnuté od sociálneho kontaktu a nevie, v čom by sa malo napríklad zlepšiť,“ pripomína Mílová. Rovnaký scenár možno vidieť podľa nej aj na základných školách, ktorým osemročné gymnáziá berú lepších žiakov. „Žiak nemá konkurenciu, nemá sa s kým porovnávať, v tomto smere to preto vnímam negatívne,“ objasnila.

Ministerstvo chce tiež znížiť dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok. „Tento spôsob neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom,“ vysvetľuje rezort. Uprednostniť by chceli napríklad opisné formy hodnotenia. Dlhoročnej pedagogičke Mílovej sa tento bod pozdáva. „Po prvé, známkovanie poskytuje len subjektívny pohľad a po druhé, dieťa treba hodnotiť komplexne, ako pracuje, ako reaguje na podnety,“ mieni Mílová. Lepšie je podľa nej slovné či písomné hodnotenie, pretože to viac motivuje žiaka na sebe pracovať.

Reforma vzdelávania je podľa Miškolciho nutná, ak sa chceme niekam posunúť. „Či na to vláda vyčlení dostatok peňazí, je zas druhá vec,“ dodáva Miškolci s tým, že v súčasnosti sú signály skôr negatívne. Poukazuje napríklad na fakt, že predĺženie povinnej školskej dochádzky bude mať značný dopad na štátny rozpočet. „Musia sa budovať škôlky, platiť učitelia,“ vymenúva Miškolci.

Ministerstvo si je toho vedomé a upozorňuje, že ide len o predbežný návrh, o ktorom sa bude ešte veľa diskutovať. „Počkajme si na okrúhle stoly v najbližšej dobe,“ uzatvára šéf školstva Plavčan.

Vybraté z plánovaných zmien v školstve

  • povinné vzdelávanie bude trvať 12 rokov, deti ním budú začínať v 5 rokoch a trvať bude do 17. roku života. Najmenší absolvujú povinné vzdelávanie alebo v poslednom ročníku škôlky, alebo v prípravnom ročníku škôlky. Do úvahy pripadá aj domáce vzdelávanie.
  • povinná školská dochádzka sa zmení na povinné vzdelávanie. Umožní sa domáce vzdelávanie na úrovni prvého stupňa základnej školy. Vzdelávať by mohli alebo rodičia, alebo pridelený učiteľ.
  • pred známkovaním sa uprednostnia opisné formy hodnotenia.
  • upravia sa programy na stredných školách. Gymnáziá umožnia výraznejšiu profiláciu podľa predmetov, najmä v posledných dvoch ročníkoch, čím sa uľahčí prechod na vysokú školu.
  • v odbornom vzdelávaní sa zavedie inštitút firemnej školy. Pôjde o školu zriadenú podnikom, ktorá poskytne praktické aj teoretické vzdelávanie.
  • zavedie sa 3,5-ročné štúdium v systéme duálneho vzdelávania, čo umožní žiakovi počas pol roka zvýšiť praktické znalosti a kompenzovať podniku časť vynaložených nákladov pri vzdelávaní žiaka.
  • predškolské vzdelávanie v materských školách bude garantované pre deti vo veku od 3 rokov. Poslúžia na to nielen klasické škôlky, ale aj firemné, či vytváranie detských skupín.
  • sprísnia sa podmienky výberu uchádzačov na pedagogické fakulty, zvýši sa náročnosť výučby budúcich učiteľov a pedagóg sa tak stane nie nositeľom informácií, ale najmä sprievodcom vo vzdelávaní dieťaťa.
  • plat odborných a pedagogických zamestnancov dosiahne úroveň 80 percent priemerného platu ostatných povolaní, pri ktorých sa požaduje získanie rovnakého stupňa vzdelania. Podľa rovnakého vzorca sa zvýši nástupný plat učiteľa.
  • zvýši sa aj plat pre nepedagogických zamestnancov, najnižšia tarifná trieda bude mať plat najmenej na úrovni aktuálnej minimálnej mzdy.
  • v systéme hodnotenia kvality vzdelávania bude základným prvkom sebahodnotenie školy. To bude založené na spätnej väzbe od všetkých pracovníkov školy a môžu pri tom pomôcť aj občianske združenia. Výsledky celoplošných hodnotení (Testovanie 5) sa tak nebudú používať na zostavovanie rebríčkov kvality škôl.

Čo na Plavčanov projekt hovorí odborník

Celý dvadsaťstranový plán ministerstva školstva dala Pravda prečítať Vladimírovi Urbanovi, ktorý pôsobil viac ako 30 rokov v učiteľskej profesii a z toho 10 rokov ako riaditeľ na gymnáziu v Šali. Ten upozornil na niektoré nedostatky.

  • 1. Niektoré z kladených cieľov sú podľa neho natoľko nereálne, že to pôsobí až ako pokus o vtip. Napríklad tvrdenie ministerstva školstva, že opakovanie ročníka na prvom stupni základnej školy sa nepredpokladá. „Žiak, ktorý nezvládol ani základy učiva, bude v ďalšom roku stavať na základoch, ktoré nemá?“ pýta sa Urban.
  • 2. Horizont 10 rokov pokladá za predstavu, ktorá obchádza realitu. „Za desať rokov sa neukončí ani prvý cyklus, teda žiaci, ktorí už v reformných podmienkach začnú žať úrodu reforiem, nestihnú dospieť do predpokladaného 12. ročníka povinného vzdelávania,“ vysvetľuje odborník.
  • 3. Uchádzači o pedagogické vzdelanie by mali splniť prísnejšie podmienky. To vníma odborník ako reálnejšie v období jednej až dvoch generácií. Očakávať okamžité výsledky považuje za absurdné. „Ak by sme vychádzali z predpokladu, že zmena na vysokých školách nastane okamžite a bude smerovať ku kvalitnému výberu a príprave kvalitných pedagógov, tak prví takto kvalitní učitelia prídu do škôl za 5 rokov. Hneď budú mať aj praktické skúsenosti, nahradia tú časť pedagógov, ktorí nespĺňajú nároky. Iba tak by bolo možné to, čo dokument sľubuje,“ poznamenal Urban.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ