Teplo zlacnelo o 4 percentá

Erik Cziria, Martin Kováčik, Pravda | 17.02.2017 07:00
Kauza okolo regulácie cien energií sa dotkla cien tepla pre bytové domy. Teplári vďaka poklesu cien ropy nakúpili plyn lacnejšie a to sa napokon z väčšej časti prejavilo na tohtoročných cenách tepla, ktoré v priemere poklesli asi o štyri percentá.

V závislosti od miest a dodávateľov sa to môže líšiť. Napríklad Bratislavská teplárenská znížila ceny o 2,1 percenta, čo predstavuje pre bežnú domácnosť v 3-izbovom byte ročnú úsporu asi 16 eur. Mierne zlacnenie nastalo napríklad aj v Liptovskom Mikuláši či v Košiciach.

Bývalý šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík však hovoril, že cena tepla sa zníži až o šesť percent. Vtedy by bežná domácnosť na teple ušetrila asi 50 eur. Teplári napokon v cenách zohľadnili vyššie sadzby za distribúciu plynu. Aj výrobcovia tepla pôvodne počítali s tým, že ceny tepla poklesnú asi o šesť percent, drahšia distribúcia tieto plány skresala. Holjenčík musel po zásahu vlády opravovať sadzby za distribúciu plynu, ale urobil tak len pri dodávkach priamo pre domácnosti, nie pre väčších odberateľov.

zväčšiť
teplo, graf,ceny

„Cenové návrhy v prípade tohtoročných cien tepla sme podávali ešte vlani na jeseň a pokles bol v závislosti od dodávateľov od jedného do šiestich percent,“ hovorí Miroslav Obšivaný zo Slovenského zväzu výrobcov tepla. Sporná regulácia, ale aj zvýšená spotreba pri tuhšej zime však spôsobili, že ľudia na poklese cien ušetria menej, respektíve vôbec.

Z dôvodu extrémnych mrazov sa tento rok zatiaľ kúri viac asi o 20 percent, čo môže konečné platby za celý rok zdvihnúť aj o vyše 100 eur. Zmeniť to ešte môže prípadná extrémne teplá jeseň, respektíve záver tohto roka. Zároveň platí, že až polovicu nákladov za teplo možno ušetriť zateplením, ktorým sa faktor zmeny cien či počasia minimalizuje.

Domácnosť v nezateplenom 3-izbovom byte môže minúť ročne okolo 9 700 kWh tepla na kúrenie a ohrev teplej vody. Za dané teplo zaplatí okolo 700 až 800 eur, čo je zhruba 65 eur za mesiac. Teplo je položkou, ktorá najviac vplýva na výdavky rodín za bývanie.

Vládny Smer dlhodobo deklaruje, že jeho prioritou sú stabilné regulované ceny energií. Premiér a líder Smeru Robert Fico tento rok zasiahol proti rozhodnutiam regulátora v prípade vyšších poplatkov za plyn, elektrinu a vodu. Výpočet poplatkov sa tak postupne mení podľa podkladov z roka 2016. Fico nedávno nevylúčil, že vláda bude konať aj v prípade cien tepla. Meniť vlaňajšie cenové rozhodnutia úradu v prípade distribúcie plynu pre väčších odberateľov by však znamenalo, že upraviť by sa následne muselo niekoľko stoviek už vydaných cenových verdiktov v prípade dodávateľov tepla po celom Slovensku. Navyše v prípade tepla aj pri spornej regulácii ceny idú dole, aj keď miernejšie, ako mohli. Minister hospodárstva Peter Žiga tvrdí, že teplo zlacnelo. „Ja mám informáciu, že ceny tepla idú dole, ale konkrétne vám neodpoviem,“ povedal pre denník Pravda Žiga.

V kauze nárastu poplatkov za plyn, elektrinu a vodu už prišiel o kreslo bývalý šéf úradu Jozef Holjenčík. Koalícia teraz hľadá jeho nástupcu. Z dvoch navrhovaných kandidátov by si mal vyberať prezident Andrej Kiska. Zároveň aktivity Holjenčíka na úrade preveruje polícia. Objavila sa nahrávka, na ktorej Holjenčík hovorí o preceňovaní majetku a jeho vložení do cien. Holjenčík v televízii TA3 k nahrávke povedal, že v rámci regulačnej metódy si dodávatelia môžu v cenách odpisovať aj starší majetok, ktorý súvisí s regulovanou činnosťou. Aj takýto majetok totiž musí byť podľa Holjenčíka obnovovaný. Naopak, staré nevyužívané vedenia či transformátory úrad distribučným spoločnostiam vlani po audite z cien vyhodil. Holjenčíkovi tiež vyčítali aktivity jeho bývalej firmy JHS. Bývalý šéf úradu oponoval, že v spoločnosti skončil pred desiatimi rokmi, odmietol, že by mal s firmou čokoľvek spoločné. Fakt, že si ho na súd práve táto firma prizvala ako znalca, označil Holjenčík za náhodu, keďže ako znalec robí posudky pre mnohé spoločnosti a zákon mu vraj znaleckú činnosť kombinovať s postom na úrade nezakazoval.

Holjenčík pred odchodom zmiernil mesačné poplatky za plyn a v prepočtoch sa následne prejavilo ohlásené 2,6-percentné zníženie cien. Po jeho demisii úrad začal meniť aj celoslovenské ceny elektriny. Ruší sa delenie mesačných platieb podľa ističov, pri ktorom vychádzali poplatky pre menšie byty, garáže, či záhrady o niekoľko desiatok eur vyššie. Nové cenníky budú zverejnené v priebehu nasledujúcich dní. Zároveň by sa v cenách elektriny malo prejaviť ohlásené 4,3-percentné zlacnenie na rok 2017. Pri cenách vody by sa mali zrušiť stále mesačné platby, ktoré v závislosti od regiónu vychádzali na 20 až 28 eur ročne.

V prípade cien tepla je rok 2017 už štvrtým rokom v slede, keď ceny klesajú. Teplo z centrálnych kotolní spaľujúcich plyn vychádza zhruba na 0,08 až 0,09 eura za kilowatthodinu. Oproti tomu cena samotného zemného plynu na individuálne kúrenie pre domácnosti je menej ako polovičná, a to pod 0,04 eura za kilowatthodinu. Teplárne totiž v cenách účtujú okrem plynu aj odpisy investícií do kotlov, výmenníkových staníc či rozvodov. Účtujú tiež mzdy pracovníkov aj primeraný zisk. Po zohľadnení nákladov na nákup kotla vychádza aj v prípade rodinných domov reálna cena kúrenia vyššia.

V minulosti v prípade cien tepla z centrálnych rozvodní tvorili náklady na plyn až 70 percent konečnej ceny a 30 percent boli pevné náklady. V súčasnosti sa začína pomer oboch zložiek vyrovnávať. Súvisí to s tým, že spotreba tepla pri mimoriadne teplých zimách, ktorých sme boli svedkami za posledné roky, klesá. Paneláky sa zároveň viac zatepľujú, čo tiež vedie k zníženiu spotreby. Fixné náklady, najmä investície do kotlov, sa tak rozpočítavajú na menší objem dodaného tepla, čo cenu dvíha. Pevná zložka ceny sa v zmysle regulácie uplatňuje na príkon odberného miesta v kilowattoch. Naopak, variabilná zložka ceny klesá, keďže ceny plynu sa vyvíjajú podobne ako ceny ropy, keďže plyn a ropa sa ťažia v podobných lokalitách a tiež dopyt po nich závisí od okolností, ako je tempo ekonomík či počasie. Ceny ropy dosiahli v roku 2016 historické minimum po tom, čo klesli na 30 dolárov za barel, kým ešte v roku 2012 bola cena 100 dolárov za barel. Tento rok sú ceny ropy vyše 50 dolárov za barel a majú ísť k cene 60 dolárov, čo bude tlačiť hore ceny pohonných hmôt na pumpách a pre rok 2018 bude dvíhať aj regulované ceny plynu, tepla a zrejme aj elektriny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ