Ukrajinka Lena z Avdijivky: Mám po krk romantiky pri sviečkach

Boris Latta, Pravda | 08.03.2017 11:12
Vari je to život, zareagovala v utorok popoludní Lena Kovaľčukovová z ťažko skúšanej ukrajinskej Avdijivky na otázku Pravdy, ako si tam žijete?

„Veď stále nám vypínajú dodávku elektriny, ale aj vody. Voľakedy v mierových časoch dostávalo mesto elektrinu pomocou štyroch prenosových trás a dnes funguje iba jedna. Pritom stačí zásah z mínometu či dela a sme opäť v tme,“ informuje matka jedenásťročného školáka. Vraj už má po krk romantiky pri sviečkach. Od nedele večera, keď sa začala intenzívna streľba, sedeli v tme a až v utorok popoludní sa opäť rozsvietili žiarovky. Otázkou je dokedy?

Pracovník miestnej samosprávy kontroluje škody... Foto: SITA/AP
dom, zničený dom, Avdijivka, Donecko Pracovník miestnej samosprávy kontroluje škody na dome po ostreľovaní centra Donecka ukrajinskou armádou.

„Večer totiž pravidelne vypukne peklo. Strieľajú z jednej aj z druhej strany. Strely dopadajú nielen na starú časť mesta, ktorá je bezprostredne na hranici tzv. sivej zóny, ale aj do jeho centra. Najnovšie si to však najviac odniesla neďaleká obec Jasinovata, ktorá leží už na území samozvanej DĽR. S Doneckom, ale aj s našou Avdijivkou má jedno spoločné – ľudia tam stále žijú a nik sa ich nechystá opustiť. Ešte šťastie, že už máme jar, a keď nie vodu a elektrinu, tak aspoň slnka máme zatiaľ dostatok,“ dodáva obyvateľka Avdijivky, ktorá sa v posledných dňoch stala epicentrom najnovších bojov v „nekonečnej“ občianskej vojne medzi ukrajinskou armádou a odporcami vládnej moci v Kyjeve.

Obyvateľom sa vojna pripomína nielen varením na etapy, ale aj pri praní sa ľudia vrátili do dávnej minulosti, keď sa k slovu dostávajú ruky, rumpľa a lavór. Teraz však ani to. Stále niet vody. Súvisí to opäť s elektrinou. Koksovňa a chemický kombinát v jednom, filtračná stanica rovnako ako celé mesto sú závislé od čerpadiel. Zatiaľ čo v kombináte majú výkonné elektrické agregáty, v čističke kvôli technologickému režimu trvá spustenie systému aj celý deň, a tak ľudia čakajú. Ešte že majú v Avdijivke veľkokapacitnú nádrž pre celé mesto.

„Verím, že je v nej dostatok vody. Pri plnom odbere však jej obsah stačí tak na štyri dni. Aj to počas časovo limitovanej dodávky – denne dve, tri hodiny ráno a rovnako večer. Čo však keď sa minie?“ s neskrývanou obavou v hlase informuje Lena. Zároveň konštatuje smutnú skutočnosť: ľudia sú podráždení. Chodia síce aj do práce, ale stále v nej tŕpnu, či opäť nevypukne prestrelka.

„Minulý štvrtok okolo pol piatej sme boli v robote, keď sa to opäť začalo. Už som si pomyslela, že je to koniec. Srdce mi búšilo ako zvon. Napokon sme tú streľbu šťastne prečkali. Vzápätí sme s mojimi kolegyňami po skupinkách utekali podľa obvodu, v ktorom bývame, aby sme boli čo najskôr doma s príbuznými. Mesto bolo vyľudnené. Cez týždeň to ako-tak ujde, ale víkend znamená tmu a prázdne kohútiky,“ opisuje strasti ukrajinsko-ukrajinského konfliktu manželka pracovníka miestnej koksovne.

Napriek zložitej situácii ľudia prechádzajú obojstranne frontovú líniu. V Avdijivke síce nie je priechod, ale je kúsok od mesta. Navštevujú predovšetkým príbuzných.

„Moja rodina je celá na tejto strane. Na tamtej mám len spolužiakov z vysokej školy v Donecku. Žiaľ, vojna negatívne poznačila naše vzťahy. Mám priateľku, s ktorou som si ešte pred rokom telefonovala. Ibaže od určitého času vždy politizovala, keď sme sa rozprávali. Zmenila názor na Ukrajinu, o ktorej nehovorila pekne. V súčasnosti nemám kontakt s nikým z tamtej strany. Od svojich známych však viem, že keď k nám telefonujú, tak tvrdia, že vraj u nás máme všetko, vodu aj elektrinu, a vy tam sedíte a nemáte nič.“

Zatiaľ čo v Avdijivke a ďalších mestách a obciach na oboch stranách frontovej línie ľudia denne bojujú o prežitie, vláda v Kyjeve sa najnovšie zviditeľnila v Haagu. Zažalovala Rusko z podpory terorizmu. Je to prvý prípad, keď Medzinárodný súdny dvor, najvyššia súdna inštancia OSN, rieši žalobu na konkrétny štát v spomínanej kauze. Konkrétne ide o „napomáhanie povstalcom na východe Ukrajiny dodávkami zbraní, munície a peňazí, ako aj o diskrimináciu menšín na Kryme pripojenom k Rusku“. Pritom zatiaľ čo si Kyjev vybíja silu pod strechou súdu, oveľa väčšie starosti, ako čakať, možno i niekoľko rokov, na ortieľ mužov v talároch, má u seba doma.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ