Holandské voľby lákajú Rusov aj Američanov

Zajtrajšie holandské parlamentné voľby sú jej ďalšou skúškou po americkom hlasovaní o prezidentovi. To vyhral aj za pomoci „alternatívnych faktov“, teda klamstiev, Donald Trump. A podľa amerických tajných služieb ruku k dielu priložilo aj Rusko.

Holandské voľby vrátia ľudí na chvíľu do minulosti. Rátanie výsledkov bude asi trvať trochu dlhšie, ako sa predpokladalo. Holanďania budú počítať hlasy ručne. Respektíve budú používať aj počítače, ale tie nesmú mať prístup na internet. Pri rátaní tiež vždy musia byť prítomní dvaja ľudia.

Ruská stopa

"Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v posledných rokoch sme svedkami nárastu kyberútokov. Je to podobné, ako aj v iných krajinách,“ uviedol pre Pravdu Sijbren de Jong, analytik Haagskeho centra pre strategické štúdie. "Je to čoraz väčšia hrozba. V súvislosti s tým a s uvedomením si, že najmä ruskí hackeri sú mimoriadne aktívni, vláda rozhodla, že hlasy bude do veľkej miery rátať ručne,“ vysvetlil de Jong.

"Nedá sa vylúčiť, že štátni aktéri sa môžu snažiť vyťažiť z toho, že by mohli ovplyvniť politické rozhodnutia a verejnú mienku v krajine,“ uviedol minulý mesiac holandský minister vnútra Roland Plasterk. Podľa neho volebná komisia vyjadrila obavy, že softvér využívaný pri rátaní hlasov môže niekto napadnúť.

Holandská tajná služba za posledného pol roka zaznamenala najmenej 100 útokov na vládne e-maily. V mnohých prípadoch vedie stopa k tým istým ruským hackerských skupinám, ktoré útočili v USA, vo Francúzsku či v Nemecku. "Holandské voľby sú pre nich dobrý tréning,“ povedal pre nemeckú televíziu Deutsche Welle Ronald Prins, spoluzakladateľ spoločnosti Fox-IT, ktorá sa zaoberá kyberbezpečnosťou.

"Majú Rusi nejakú špeciálnu motiváciu, aby zasiahli do našich volieb? Oveľa menšiu ako v prípade Francúzska alebo Nemecka. Tieto krajiny sú dôležitejšie, čo sa týka rozhodnutí o sankciách a kancelárka Angela Merkelová je najmocnejšia politička v Európe,“ pripomenul de Jong. Podľa neho sa Rusi viac zaujímali o referendum o asociačnej dohode s Ukrajinou. Tú holandskí voliči vlani odmietli.

"Vtedy sme videli veľa klamstiev a poloprávd, s ktorými prišli niektoré strany podporujúce zamietnutie dohody. Argumenty Kremľa a ich tvrdenia sa tu stretávali. Neznamená to však, že tieto strany boli riadené z Ruska. O tom nie sú dôkazy,“ uviedol de Jong.

Americký vplyv

Holandsko bolo hlavnou obeťou zostrelenia malajzijského lietadla v júli 2014 nad východnou Ukrajinou. Let MH14 na linke z Amsterdamu do Kuala Lumpuru sa skončil tragicky. Stroj podľa holandského vyšetrovania zostrelila raketa zem-vzduch systému Buk, ktorý previezli z Ruska na územie pod kontrolou ukrajinských separatistov. Zahynulo vtedy 298 ľudí. Z toho 193 Holanďanov.

Priama podpora Ruska aj preto v krajine tulipánov príliš nepatrí k výbave politikov. Týka sa to aj krajnej pravice v podobe Strany za slobodu Geerta Wildersa. Tá bojuje v zajtrajších voľbách o prvé miesto. Na to má však chuť aj premiér Mark Rutte a jeho Ľudová strana za slobodu a demokraciu.

Je takmer isté, že aj keby Wilders vyhral, nepodarí sa mu zostaviť vládu. Jeho výrazná výhra by však predsa len komplikovala situáciu v Holandsku. V Európe by bola povzbudením pre iných radikálov.

Wilders si drží väčší odstup od Ruska na rozdiel od mnohých svojich krajne pravicových kolegov v Európe. Má však spojenca v extrémom krídle amerických konzervatívcov. Podľa údajov holandských úradov od nich dostal v rokoch 2015 až 2016 takmer 150-tisíc dolárov. Hlavným donorom bolo Centrum za slobodu Davida Horowitza. Jeho cieľom je podľa vlastných slov boj so snahami radikálnej ľavice a jej islamistických spojencov, ktorí chcú zničiť americké hodnoty.

Nemá to ďaleko od slovníka ruskej propagandy. Časť západných konzervatívcov vníma práve prezidenta Vladimira Putina ako svojho spojenca pri ochrane tradičných hodnôt. No vyjadrenia predstaviteľov krajnej pravice ako Wilders ukazujú, že za týmto slovným spojením sa skrývajú najmä protiimigrantské, protimoslimské a protieurópske postoje.