Školy dostanú možnosť skrátiť hodiny

Možnosť predĺžiť či skrátiť vyučovacie hodiny predstavil rezort ako jednu z vízií reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. Dostať by ju mali základné aj stredné školy. Na niektoré predmety a aktivity je podľa expertov, ktorí dokument pripravili, 45 minút málo. „Na laboratórne cvičenia alebo pokusy v chémii potrebujete viac času. Zas pri jazykoch, keď máte tri hodiny do týždňa trvajúce 45 minút, by bolo lepšie, keby žiaci mali šesť hodín, ale po 25 minút,“ navrhuje jeden z odborníkov Vladimír Burjan. Pri výučbe jazykov je podľa neho dôležitejšie, aby deti prichádzali často, nie dlho do kontaktu s cudzou rečou. „Ráno, keď sú žiaci čerství, môžu mať školy 45-minútové hodiny. Siedma a ďalšie hodiny by zas mohli byť kratšie,“ vysvetlil Burjan.

Zástupcovia vedení škôl majú rôzne názory

V súčasnosti nariadenie vlády z roku 2009 striktne nariaďuje 45-minútové vyučovacie hodiny. Dlhšie hodiny si Pravdou oslovení riaditelia vedia predstaviť najmä pri prírodovedných predmetoch. „Vyučujem chémiu a predĺženie hodín by sa hodilo najmä pri laboratórnych cvičeniach,“ hovorí Dagmar Klímová, riaditeľka Gymnázia Šrobárova v Košiciach. Dnes to riešia spájaním hodín. Problém však vidí pri vytváraní kratších a častejších hodín. Obáva sa najmä zložitej organizácie výučby.

„Máme čo robiť, aby sme rozvrh nastavili, keď delíme a skladáme skupinu z viacerých tried. Napríklad na ruštinu, kde nemáme dostatok žiakov, tak má hodinu 1 B a 1 D spojenú. Vôbec neviem, ako by sme to organizačne zvládli,“ uvažuje riaditeľka. Toto opatrenie by ju z čisto organizačného hľadiska veľmi nenadchlo. „Neviem, ako by to fungovalo z obsahového hľadiska predmetov, ako by to kolegovia uvítali, je to rôzne,“ dodáva Klímová.

Zástupkyňa bratislavského Gymnázia na Ul. Ladislava Sáru Zuzana Piknová by viac času privítala aj pre spoločenskovedné predmety. „Na nich môžu žiaci prezentovať rôzne projekty. Na praktické aktivity a prezentácie v súčasnom systéme vzdelávania takmer vôbec nie je čas,“ pripomenula Piknová. Skracovanie by nenavrhovala vôbec.

Návrh má podľa riaditeľa Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch Františka Tamašoviča racionálny základ. „Vždy to však bude záležať na vyučujúcom, aby odučil, čo treba, lebo napríklad pri technických predmetoch je daný jasný a presný obsah predmetu,“ pripomenul Tamašovič. Odborné školy podľa neho nemajú tak problém s dĺžkou odborných hodín ako s ich nedostatkom. „Časť vyučovania sa presúva na odborný výcvik, kde sa dobieha teória,“ konštatuje riaditeľ. Rozsah výučby sa najvýraznejšie mení najmä pri rýchlo sa rozvíjajúcich informačných technológiách. „Učiteľ sa musí veľa pripravovať, to nie je len o tom, že si zapne počítač a učí,“ doplnil Tamašovič.

„Dlhšie hodiny by som privítala na odborných predmetoch, ale aj na matematike, kde by bolo viac času na vysvetlenie učiva,“ myslí si Mária, žiačka strednej odbornej školy v Žiline. Skrátiť by, naopak, chcela telesnú, výtvarnú či etickú výchovu. Nepovažuje ich totiž za také potrebné, ako je geografia, dejepis či slovenčina. Za obmedzenie neznámkovaných predmetov by bola aj Natália, študentka topoľčianskeho gymnázia. „Študentov nebavia a čas strávený na týchto hodinách by každý vedel stráviť lepšie,“ mieni gymnazistka. Predĺžiť by sa mali podľa nej skôr maturitné predmety.

Detskej psychologičke sa skracovanie hodín pozdáva

Detskej psychologičke Eve Gajdošovej sa takáto možnosť pre školy pozdáva. „Prvé tri až štyri vyučovacie hodiny sú výborné na koncentráciu, zvyčajne aj pre hyperaktívne deti,“ pripomenula Gajdošová. Počas nich by mali byť zaradené náročnejšie predmety ako fyzika, matematika, chémia či jazyky. Za skracovanie hodín by bola najmä pri piatej až ôsmej hodine. „Určite pri dnešnej generácii detí, ktoré majú problémy s koncentráciou, by som odporúčala meniť dĺžku posledných hodín,“ navrhla odborníčka. Zníženia kvality vyučovania sa neobáva. „Hodina závisí aj od vyučovacích metód učiteľa, a keď použije moderné technológie, tak dokáže zintenzívniť hodinu,“ vysvetlila odborníčka. Takto podľa nej môže na prebratie učiva stačiť aj polhodina.

Zároveň dodáva, že práceschopnosť detí sa nemení len v priebehu dňa, ale aj týždňa. „Napríklad streda je vynikajúci deň, kedy by mali byť náročné predmety. Najlepšie dni sú streda, utorok, štvrtok a až na konci je pondelok a piatok, podľa toho by mal vyzerať aj rozvrh,“ radí psychologička. Na druhej strane si uvedomuje, že to môže byť náročné zladiť s úväzkami učiteľov. „Ale v piatok je vhodné dať menej hodín, možno hodiny zamerané na výchovu ako etická, občianska, výtvarná alebo opakovacie hodiny,“ uzatvára Gajdošová.

Ftáčnik: Ide o individualizáciu štúdia

Hlavným cieľom reformy školstva je individualizácia štúdia. „Takto sa v deťoch rozvinie v maximálnej možnej miere ich potenciál,“ mieni jeden z expertov, ktorý sa podieľal na príprave, Milan Ftáčnik. Viac ako 200-stranový dokument obsahujúci 458 návrhov je v súčasnosti dostupný na stránke ministerstva, kde verejnosť môže počas nasledujúcich piatich týždňov písať svoje pripomienky a nápady.

Finálny materiál, ktorý má opísať školstvo na budúcich 10 rokov, by mal na prerokovanie vlády smerovať tento polrok. Ak získa podporu kabinetu a Národnej rady, rezort školstva vypracuje prvé akčné plány na roky 2018 a 2019, ktoré budú obsahovať legislatívne opatrenia. „Prvé z nich by mohli vstúpiť do platnosti od septembra budúceho roka,“ avizuje Ftáčnik.