Banky na príkaz zhora priškrtili hypotéky

Podmienky sú nastavené tak, že ľudia musia zvládnuť splácať pôžičku na strechu nad hlavou aj v prípade, ak aktuálne nízke úroky stúpnu zo súčasných 1,3 na 3,3 percenta za rok. Klientom bánk tiež musí po splatení všetkých životných nákladov aj úverov zostať minimálne 5 percent z ich mesačného príjmu.

"Sprísnenie pravidiel na posudzovanie úverov môže ovplyvniť klientov s nižšími príjmami a s malou rezervou vlastných nasporených prostriedkov. V konečnom dôsledku nemusia dostať taký vysoký úver, ako to bolo predchádzajúci rok,“ povedala Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank. Pred zavedením prísnejších pravidiel na Slovensku prudko rástol objem pôžičiek financujúcich vlastnú strechu nad hlavou. Na priblíženie, v januári 2016 si mali ľudia od domácich bánk zobrané úvery na bývanie v objeme takmer 19,3 miliardy eur. V priebehu jedného roka táto suma narástla o viac ako 2,8 miliardy eur a v januári 2017 dosiahla hodnotu 22,1 miliardy eur.

Výsledkom razantného zadlžovania Slovákov je prudký rast cien nehnuteľností v oblastiach s dostatkom pracovných príležitostí. Pred štyrmi rokmi sa napríklad v hlavnom meste Slovenska dal kúpiť 4-izbový byt za 100-tisíc eur. Aktuálne v Bratislave mestskej časti Karlova Ves sa ceny 4-izbových bytov začínajú na sume 130-tisíc eur. Prudké zdražovanie cien bytov môže ľuďom spôsobiť veľké problémy v prípade príchodu ďalšej ekonomickej krízy. Prípadná dražba bytu totiž po prasknutí cenovej bubliny nemusí pokryť ani náklady na splatenie hypotéky a ľudia tak prídu nielen o strechu nad hlavou, ale budú musieť splácať aj vysoké dlhy. Napríklad ak na hypotéku kúpený byt v sume 130-tisíc eur sa predá v dražbe za 100-tisíc eur, klient musí banke stále vrátiť zvyšných 30-tisíc eur. Navyše finančné domy majú právo spustiť dražbu bytu už po dvoch po sebe nezaplatených mesačných splátkach hypotéky.

Povinná rezerva z platu stúpne až na 20 percent

Pred takýmito problémami dokážu klientov bánk v časoch krízy ochrániť jedine úspory. Predpoklad na vytvorenie finančnej rezervy zabezpečuje regulácia, ktorá finančným domom prikazuje, aby ich klientom po zaplatení všetkých životných nákladov zostalo minimálne 5 percent disponibilného príjmu. Nová regulácia platí od začiatku mesiaca a už v druhej polovici tohto roka výška požadovanej rezervy stúpne zo súčasných 5 na 10 percent. Následne v januári 2018 sa opäť zvýši na 15 a konečnú výšku 20 percent dosiahne v druhej polovici roka 2018. "Klient, ktorému nezostane povinná rezerva a chce získať hypotekárny úver, tak môže požiadať o nižší úver alebo si predĺžiť obdobie splatnosti, čím sa znížia aj jeho mesačné splátky. Prípadne si zvýšiť platobnú kapacitu pridaním spoludlžníka do úverového vzťahu,“ povedala Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB banky.

Od marca tohto roku banky tiež musia preveriť schopnosť ľudí splácať poskytnuté hypotéky aj po zvýšení úrokov. Klienti finančných domov musia byť schopní splatiť pôžičku aj v prípade zvýšenia úrokov o 2 percentuálne body. V prípade poskytnutej pôžičky s ročným úrokom 1,5 percenta musí byť človek schopný úver splácať aj pri úroku 3,5 percenta za rok. "V našej banke toto opatrenie dodržujeme už aj v súčasnosti, preto to na poskytovanie úverov nebude mať prakticky žiaden vplyv,“ povedala Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Prísnejšie pravidlá prichádzajú v čase, keď sa na slovenskom finančnom trhu končí roky trvajúce obdobie znižovania úrokov. Európska centrálna banka totiž už koncom minulého roka oznámila, že rozbehnuté tlačenie peňazí pravdepodobne skončí v decembri 2017. "Znamená to na jednej strane, že krátkodobé sadzby do jedného roka budú na súčasnej úrovni až do konca roka 2017. No na druhej strane, ak sa inflácia bude vyvíjať v súlade s očakávaniami, to je postupný a pomalý rast, tak dlhodobé sadzby by mali postupne mierne rásť. Preto očakávame, že sadzby na hypotékach budú stagnovať, s možnosťou mierneho nárastu od polovice roka 2017,“ uviedol analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Spotrebné úvery môžu ešte zlacnieť

S miernym zlacňovaním pôžičiek môžu Slováci v tomto roku počítať už len pri spotrebných úveroch. Teda pôžičkách slúžiacich na financovanie kúpy auta, dovolenky či zariadenia domácnosti. "Pri spotrebných úveroch očakávame mierne nižšie sadzby z dôvodu lepšej rizikovosti klientov a väčšieho podielu refinančných úverov. Pri refinančných úveroch má banka už informáciu o kreditnej histórii klienta, a teda mu môže ponúknuť nižšiu sadzbu ako klientovi, o ktorom nemá potrebné informácie,“ dodal Valachy. Prenosom drahého spotrebného úveru do banky s nižšou úrokovou sadzbou môžu ľudia ušetriť desiatky eur mesačne. Ešte viac môžu klienti bánk ušetriť prenosom drahej hypotéky do banky s aktuálne najnižšou úrokovou sadzbou.

Hypotéka vo výške 100-tisíc eur splatná o 30 rokov má pri ročnom úroku 3,3 percenta mesačnú splátku vo výške 438 eur. V tomto prípade ročne klient banke vráti až 5 256 eur. Splátka tej istej hypotéky pri ročnom úroku vo výške 1,3 percenta klesne na 336 eur za mesiac. V tomto prípade klient finančnému domu za rok vráti 4 032 eur. Prenesenie hypotéky do banky s nižším úrokom prinesie klientovi mesačnú úsporu vo výške 102 eur a ročná úspora predstavuje sumu 1 224 eur. Podľa zákona je možné bezplatne preniesť vysoko úročenú hypotéku do banky s nižším úrokom len v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. V prípade zvolenia iného termínu si banka môže účtovať poplatky v maximálnej výške 1 percenta z prenesenej sumy. Napríklad pri prenášaní hypotéky v sume 100-tisíc eur môže byť poplatok maximálne vo výške tisíc eur.