Vláda však podľa jej podpredsedu Dušana Čaploviča v najbližšom období zmenu vo financovaní cirkví neplánuje.
„Terajší model priameho financovania cirkví nepovažujeme za najlepší. Za najlepšie sa nám vidí asignácia. Nie povinná daň, ako je to v Rakúsku alebo v Nemecku, ale dobrovoľná asignácia,“ povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska Tondra.
V prípade takzvaného asignačného modelu, aký funguje napríklad v Taliansku, sa počíta s tým, že veriaci majú možnosť poukázať časť zaplatenej dane v prospech cirkvi. Podobný model funguje na Slovensku pri financovaní mimovládnych organizácií, ktorým môžu občania poukázať dve percentá z dane z príjmov. V Rakúsku a Nemecku zas veriaci financujú cirkvi prostredníctvom špeciálnej dane.
V súčasnosti štát prispieva cirkvám a náboženským spoločnostiam na Slovensku ročne necelou miliardou korún, ktorá ide prevažne na platy kňazov. Na Slovensku sa vyše dve tretiny obyvateľstva hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu. Tondra pripomenul, že prípadnú zmenu modelov financovania cirkví prehodnocuje odborná komisia Konferencie biskupov Slovenska.
Vládny kabinet Roberta Fica v najbližšom čase zmenu financovania cirkví a náboženských spoločností neplánuje. „Zatiaľ platí terajší model a momentálne chceme vytvoriť priestor na diskusiu, aby sme si overili možnosti asignovanej dane,“ priblížil postoj vlády Čaplovič.
Zavedenie možnosti poukazovať cirkvám časť zaplatenej dane by nebolo jednoduché ani podľa biskupa Tondru. „Ľudia u nás na to nie sú zvyknutí. Ale myslím, že keď sa budú postupne informovať, môže to byť nádejný spôsob,“ poznamenal.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky agentúry TNS a týždenníka Trend by v prípade zavedenia asignačného modelu poukazovala cirkvám časť zaplatenej dane zhruba tretina zarábajúcich ľudí. Ak by však išlo o daň navyše, ktorá by znížila čistý príjem darcu, cirkvám by prispievala iba asi desatina zarábajúcej populácie.
Tondra upozorňoval, že štát by mal prispievať cirkvám aj naďalej napríklad na opravu kostolov, ktoré sú aj kultúrnymi pamiatkami. „Budovy potrebujú stálu údržbu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok je dnes nesmierne drahé. Táto otázka nemôže byť otázkou len príspevkov veriacich,“ uzavrel biskup. Podľa Čaploviča by bolo možné problém riešiť prostredníctvom účelových grantov, o ktoré by sa cirkvi uchádzali.
Zmluva s Vatikánom je podľa Tondru v nedohľadne
Uzavretie zmluvy o výhrade vo svedomí s Vatikánom nie je podľa biskupa Tondru počas vlády Roberta Fica reálne. Zmluva by mala upravovať napríklad možnosť odmietnuť vykonať umelý potrat či v niektorých prípadoch prácu v nedeľu. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič potvrdil, že táto téma nie je prioritou Ficovej vlády.
„Keď to neprešlo za minulej vlády, tak sotva to prejde za tejto vlády. Otázku nenechávame v šuplíku, ale zatiaľ nemáme nádej, že by táto vláda na to pristala,“ povedal Tondra. Biskup pripomenul, že Slovensko sa k prijatiu zmluvy zaviazalo v základnej zmluve s Vatikánom z roku 2001.
V návrhu zmluvy sa napríklad počíta so zákazom nútiť cirkevné nemocnice vykonávať interrupcie či umelé oplodnenia a potvrdzuje sa v ňom právo uplatňovať výhradu vo svedomí. Pre neochotu bývalej vládnej SDKÚ-DS prijať zmluvu opustilo začiatkom roka 2006 vládu KDH, čo viedlo k predčasným voľbám.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič vlani v lete vyhlásil, že vláda sa neformálne s cirkvou dohodla na odklade prijatia zmluvy. Súčasťou dohody údajne bolo, že vláda nebude presadzovať uzákonenie registrovania homosexuálnych zväzkov, ktoré cirkev odmieta. Podľa Tondru však nešlo o vzájomnú dohodu. „To nebola dohoda, ale istá podmienka zo strany vlády, že ak vy neotvoríte túto otázku, my neotvoríme homosexuálne partnerstvá. Dohoda musí byť slobodné rozhodnutie z oboch strán a to nebolo,“ poznamenal Tondra.
Čaplovič tvrdil, že možnosť schválenia výhrady vo svedomí si vyžaduje ďalšiu diskusiu, rovnako ako problematika registrovaných partnerstiev. S prijatím zmluvy sa preto podľa neho nie je potrebné ponáhľať. „Ja som historik a viem, ako dlho trvá Svätej stolici schvaľovanie zákonov a rozhodnutí. Nechajme to, môže to trvať aj sto rokov,“ povedal.
Tondra napriek tomu vyhlásil, že katolícka cirkev má s vládou pomerne dobré vzťahy. „Na najvyšších miestach nachádzame porozumenie pre isté veci,“ povedal.
Cirkev naopak podľa Tondru naráža so svojimi požiadavkami na odpor napríklad v samosprávach. „Keď ide o niečo cirkevné, v mestách, kde sú pri moci (zástupcovia) z koaličných strán, tak sa stretávame niekedy s nevôľou a odmietaním podpory,“ povedal Tondra.
Tondre ocenil kontroverznú bilbordovú kampaň
Tondra tiež zopakoval odmietavé stanovisko cirkvi voči potratom, ktoré sú na Slovensku legálne do 12. týždňa tehotenstva, čo nedávno potvrdil aj Ústavný súd. „Žiaden nevinný ľudský život nemožno zlikvidovať. Jednoznačne sa staviame za to, že ten zákon je v protiklade s ústavou,“ zdôraznil.
Téma interrupcií koncom leta vyvolala pozornosť aj pre kontroverznú bilbordovú kampaň proti potratom s fotografiami usmrteného plodu. Hoci cirkev sa ku kampani stavala skôr rezervovane, Tondra ju v rozhovore ocenil. „To je pravda o potrate. Mnohých ľudí to prebudilo a tí, ktorým je ťažko vhĺbiť sa do svojho svedomia, tí sa nad tým pohoršovali,“ povedal.
Rímskokatolícka cirkev si dnes pripomína 30 výročie vzniku samostatnej provincie. V minulosti totiž spravovali územie Slovenska zväčša cirkevní zástupcovia z maďarských miest. Vzniku provincie po vytvorení Československa v roku 1918 zase zabránila 2. svetová vojna. Po vojne sa zámer vytvoriť na Slovensku rímskokatolícku provinciu stretol s odporom komunistickej strany. Provinciu tak napokon zriadil pápež Pavol VI. v roku 1977. Po páde komunistickej strany v roku 1995 vznikla samostatná provincia aj na východe Slovenska, jej sídlom sa stali Košice.
Prečítajte si aj: Politici myslia len na seba, tvrdí Tondra