„Všetci konštatujeme, že následkom medializácie samých negatívnych udalostí doma i vo svete, sa naše svedomie otupuje. Podliehame sklamaniu a únave zo života. Hodnotová stupnica sa mnohým, aj veriacim, mení alebo sa zarovnáva, akoby všetky veci mali pre nás tú istú cenu, prípadne žiadnu. Pod pozitívnym myslením sa rozumie iba snaha zo života čo najviac vyťažiť, bez osobnej a obetavej služby jednotlivcom i celej spoločnosti,“ konštatuje biskup Tondra.
V pastierskom liste k Veľkej noci sa biskup Tondra pozastavuje nad tým, že citlivé svedomie je odkazované do stredoveku a cnosť sa považuje za slabosť, dokonca za zbabelosť. „Byť poslušným a úctivým žiakom v škole, byť starostlivým učiteľom bez ohľadu na odmenu, byť poctivým v práci, keď ma nesledujú, byť politikom bez obohacovania sa a bez túžby po moci, byť rodičmi, ktorí veľkodušne dajú život deťom a ich vychovávajú, to v súčasnej dobe nemá morálneho ocenenia. Cirkev je mnohým nepríjemná, lebo vstupuje do svedomia,“ dodal s tým, že Cirkev je na každom kroku osočovaná.
„Vyťahujú na ňu len negatívne veci. Slušnejší redaktor, ktorý by chcel Cirkev predstaviť aj v pozitívnom svetle, v médiách neobstojí,“ dodáva biskup. Podľa neho žiaľ aj veriaci podliehajú bulváru a podľa neho si formujú svoje postoje a nakoniec aj svedomie. „Nechceme totiž, aby nás svedomie znepokojovalo a trápilo. Radšej sa ho zriekame. Tak človek stráca seba samého,“ poznamenáva. Zároveň zdôraznuje, že „zmŕtvychvstalý Kristus prichádza aj k nám, ako na počiatku k apoštolom, aby nám povedal a ukázal, že nie sme sami. Chce nám povedať pravdu, že náš život napriek všetkým problémom, napriek tomu, že raz zoslabneme a zanecháme všetko, čomu sme tu žili, má zmysel a hodnotu, má cieľ“.