Vyjednávači únie žiadajú od bánk odpísať 60 percent gréckych dlhov

Európski vyjednávači podľa Financial Times zaujali v otázke zníženia gréckych dlhov tvrdú líniu. Chcú, aby banky odpísali 60 percent dlhov. Finančné domy navrhovali 40 percent.

25.10.2011 09:44
Graf Foto:
Ilustračné foto
debata

Európski lídri, diplomati a experti medzitým horlivo pracujú na dokončení komplexnej stratégie pre riešenie krízy, ktorá sa zaoberá aj otázkou budúcnosti gréckych dlhov a ktorú chcú európski lídri prijať na mimoriadnych summitoch v stredu.

Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]

Pôvodne sa uvažovalo, že by sa v utorok malo uskutočniť aj rokovanie ministrov financií eurozóny, zatiaľ sa ale zdá, že bude až v stredu. Vtedy sú naplánované aj rokovania ministrov financií celej EÚ.

V oboch spomínaných prípadoch je plán na odpísanie dlhov zreteľne väčší, než s akým rátali dohody z júlového mimoriadneho summitu eurozóny. Podľa nich by totiž banky prišli „len“ o 21 percent, rýchlo sa však ukázalo, že na problémy Atén to nestačí. V EÚ sa už nejaký čas hovorí o zlikvidovaní najmenej polovice gréckych dlhov.

Podľa zdrojov FT bol počas víkendu taliansky minister financií a tiež vyjednávač eurozóny Vittorio Grilli poverený, aby bankám tlmočil pozíciu rátajúcu s odpisom dlhov o 60 percent. Podľa denníka je to víťazstvom „severnej koalície“ na čele s Nemeckom, ktorá presadzovala oveľa zásadnejšie zapojenie súkromného sektora do druhého záchranného balíka pre Grécko.

Grauwe: Krízu môže vyriešiť len ECB

Belgický denník Le Soir v utorok priniesol rozsiahly rozhovor s emeritným profesorom Katolíckej univerzity v Leuvene a expertom na menovú úniu Paulom de Grauweom. Podľa neho pripravovaná stratégia vytúžené vyriešenie situácie neprinesie.

„Nie. Rozhodne nie. To, čo vychádza zo súčasných diskusií mňa rozhodne neupokojilo,“ povedal de Grauwe. Konkrétne spomenul napríklad navýšenie sily záchranného fondu eurozóny EFSF. Zvažuje sa, že by sa jeho sila disponujúca reálnou úverovou kapacitou vo výške 440 miliárd eur navýšila tým, že by EFSF slúžil ako akýsi „poisťovací nástroj“ pre dlhy krajín v ťažkostiach alebo prípadne k rekapitalizá­cii bánk.

Kľúčové podľa neho teraz nie je rekapitalizovať banky, ale zabrániť, aby sa dlhové problémy rozšírili do Talianska a Španielska, teda do dvoch významných ekonomík eurozóny, ktoré sú pod veľkým tlakom.

Zvažovaný plán posilnenia EFSF podľa neho nebude fungovať. „V mojich očiach jedine ECB môže zabrániť tomu, aby ˙ grécka ˙ kríza neprerástla do krízy všeobecnej,“ podotkol de Grauwe. „Ona jediná disponuje neobmedzenými prostriedkami … Musí povedať: využijem všetky prostriedky, ktoré mám k dispozícii na podporu ceny talianskych či španielskych obligácií.“

debata chyba