Trhy sú rýchlejšie ako demokracia v EÚ

Kto bude ďalší po Slovensku? Na rozhodnutie z Bratislavy o navýšení eurovalu čakala celá Európska únia. Nebolo to však prvý raz, čo sa zasekla na neústupčivosti niektorého člena a táto situácia sa určite zopakuje aj v budúcnosti.

25.10.2011 07:16
Euro, kríza Foto:
Ilustračné foto
debata

„Nie je to len slovenský problém. Teraz to vidíme v Nemecku, preto je po nedeľňajom summite potrebné ďalšie stretnutie v stredu. Kancelárka Angela Merkelová musí informovať poslancov,“ pripomína pre Pravdu Miguel Otero–Iglesias z Centra pre európsku integráciu. „Toto je recept na odkladanie riešení a nečinnosť. Je to boj medzi tým, ako funguje demokracia a ako pracujú trhy.“

Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]

„V kríze, akou je táto, je potrebné prijímať rýchle rozhodnutia, lebo ideme proti trhu. Musíte ho presvedčiť, že máte riešenia. Samozrejme, rýchle činy sú vždy výzvou pre demokratický proces. Nedá sa stále povedať, že niečo musíme urobiť hneď, lebo ináč bude neskoro. Tento argument stráca na váhe. Parlamenty sa chcú zapojiť do rozhodovacieho procesu, nielen čakať, že majú na poslednú chvíľu niečo schváliť. Demokratický systém je založený na rokovaniach, diskusiách, zvažovaní alternatív,“ hovorí aj Janis Emmanouilidis z Centra pre európsku politiku v Bruseli.

Ešte predtým, ako slovenský parlament na prvý raz neschválil navŕšenie eurovalu, predstavil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso správu o stave EÚ. V nej sa dotkol aj toho, ako zrýchliť rozhodovacie mechanizmy.

„Tempo nášho spoločného úsilia nemôže udávať najpomalší člen. Nie je to dôveryhodné ani z pohľadu trhu, a preto musíme vyriešiť problém spočívajúci v rozhodovacom procese. Členský štát má pochopiteľne právo neprijať rozhodnutia. Nemá však právo zdržiavať ostatných. Ostatné členské štáty majú tiež národnú suverenitu a ak chcú napredovať, malo by sa im to umožniť,“ uviedol Barroso. Experti však pripomínajú, že nie je celkom jasné, čo tým myslel.

„Hovoril o eurovale, Európskej rade, eurozóne? Jednohlasné rozhodovanie je však problémom. V konečnom dôsledku naozaj môže byť eurozóna vystavená na milosť jednej krajine. Nie je to len otázka Slovenska. Môže sa to týkať kohokoľvek,“ povedal pre Pravdu Emmanouilidis.

Podľa odborníka nie je potrebné vnímať zmenu ako diktát väčšiny. „Skôr ide o to, že by to mohol byť nástroj, ako dospieť ku kompromisu. Keď všetci budú vedieť, že sa v konečnom dôsledku môže hlasovať, môžu sa problém snažiť vyriešiť ešte predtým. To je dôležité,“ uviedol Emmanouilidis, ktorý ponúka aj príklad, kedy by to mohlo fungovať.

„Medzinárodná dohoda, ktorou euroval de facto je, si vyžaduje jednohlasné schválenie. Bude to tak aj v budúcnosti. Podobné rozhodnutia si budú vyžadovať ratifikáciu v členských krajinách. Možno sa bude hľadať spôsob, aby takáto zmluva vstúpila do platnosti, aj keď s ňou nebudú súhlasiť všetci. Fungovanie samotného eurovalu však môže byť iná otázka. Ako sa o tom budú rodiť rozhodnutia? Dá sa to označiť za povedzme vnútorné predpisy. Napríklad v Medzinárodnom menovom fonde sa rozhoduje väčšinovo, prečo by to tak nemohlo byť aj s eurovalom,“ vysvetľuje odborník.

debata chyba