Sociálni partneri sa na pondelkovom rokovaní tripartity nezhodli na návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Zatiaľ čo predstavitelia zamestnávateľov ho s určitými pripomienkami akceptovali, odborári boli zásadne proti. Vládny kabinet by mal o návrhu rokovať tento týždeň v stredu.
„Dnes sme sa nedozvedeli nič nové. Odborári stále zostali na svojich predchádzajúcich stanoviskách a vyjadrili zásadný nesúhlas s predkladaným návrhom štátneho rozpočtu,“ povedal po rokovaní minister práce Jozef Mihál (SaS). Predstavitelia odborov podľa neho nenavrhli nič konštruktívne a boli všeobecne proti rozpočtu.
Ten je podľa ministra napriek nedostatku času, ktorý na jeho prípravu nová vláda mala, zostavený zodpovedne. Zároveň proces jeho schvaľovania pokračuje a stále je priestor na možné úpravy či už vo vláde, alebo v parlamente, dodal Mihál.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) na rokovaní podľa jej viceprezidenta Vladimíra Mojša zopakovala svoje stanovisko, že pripravený konsolidačný balík opatrení na budúci rok sa dotkne predovšetkým bežných ľudí, preto s ním nesúhlasia. „Boli by sme radi, keby sa viac usporilo na výdavkovej strane,“ podčiarkol. Odbory podľa neho navrhovali napr. možnosť vyššieho zdanenia lepšie zarábajúcich ľudí či zaradenie niektorých základných komodít do zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH).
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Marián Jusko pripustil, že mali k rozpočtu pripomienky, keďže niektoré opatrenia podnikatelia nevítajú. „Ale celkovo návrh rozpočtu akceptujeme, pretože napĺňa tézu, že šetriť je nutné a povinné, ak sa chceme mať v budúcnosti lepšie,“ konštatoval. Očakávané dočasné spomalenie rastu slovenskej ekonomiky označil Jusko ako daň za to, že v minulosti sa mnoho verejných výdavkov financovalo z dlhov a tie teraz treba splácať.
Podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorý minulý týždeň predstavilo Ministerstvo financií (MF) SR, celkové príjmy štátneho rozpočtu v budúcom roku dosiahnu 13,092 miliardy eur a výdavky 16,916 miliardy eur. Výsledný deficit rozpočtu by tak mal predstavovať 3,823 miliardy eur.
Celkový deficit verejnej správy by sa mal v budúcom roku znížiť z tohtoročných 5,109 miliardy eur na 3,439 miliardy eur, a to pri príjmoch 23,308 miliardy eur a výdavkoch 26,747 miliardy eur. Schodok verejných financií by tak mal postupne klesať z tohtoročných 7,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 4,9 % v budúcom roku a 3,8 % v roku 2012. V roku 2013 by sa mal už dostať na úroveň 2,9 % HDP, teda pod 3-% hranicu stanovenú európskymi rozpočtovými pravidlami.
V snahe znížiť tohtoročný takmer 8-% deficit na 4,9 % v budúcom roku pripravila vláda balík konsolidačných opatrení v celkovej sume 1,75 miliardy eur. Získať ich chce úsporou výdavkov v objeme viac ako 980 miliónov eur a zvýšením príjmov na úrovni 770 miliónov eur.
Zhoda nebola ani pri minimálnej mzde
Sociálni partneri sa na zvyšovaní minimálnej mzdy od januára budúceho roka nedohodli. Tripartita totiž návrh na zvýšenie minimálnej mzdy z 307,7 eur na 317 eur nepodporila. Konečné slovo tak bude mať vládny kabinet. Podobne ako pri predchádzajúcich rokovaniach o zvyšovaní minimálnej mzdy narazili odborári na odpor zamestnávateľov, podľa ktorých každé zvýšenie ohrozuje zamestnanosť. „Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vyjadrila súhlas, zamestnávatelia nesúhlasili. Požadujú nulový rast. My považujeme za potrebné, aby minimálna mzda rástla a nestotožňujeme sa s názorom, že rast minimálnej mzdy spôsobí veľké problémy s nezamestnanosťou,“ povedal po rokovaní tripartity viceprezident KOZ Vladimír Mojš.
Podľa neho zvýšenie minimálnej mzdy práve napomáha tiež k motivácii ľudí pracovať. „Treba urobiť väčší priestor medzi sociálnou dávkou a minimálnou mzdou, aby sa tým ľuďom oplatilo pracovať,“ konštatoval Mojš. Zamestnávatelia však stále opakujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy skutočne vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti. Podľa šéfa Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska to potvrdzujú aj samotní podnikatelia. Šéf istej odevnej fabriky sa totiž napríklad podľa Juska po poslednom zvýšení minimálnej mzdy otvorene vyjadril, že za odchodom jeho podniku zo Slovenska je práve zvyšovanie minimálnej mzdy.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) predložilo do pripomienkového konania návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od 1. januára budúceho roka zo súčasných 307,7 eura na 317 eur. Išlo by o nárast najnižších miezd o 3 %, teda o mieru rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku 2009. Rezort práce a sociálnych vecí postupoval v súlade so zákonom o minimálnej mzde, ktorý mu v prípade nezhody sociálnych partnerov ukladá povinnosť predložiť návrh na rast najnižších miezd o rovnaké percento, o aké v roku 2009 vzrástla priemerná mzda na Slovensku. „Ministerstvo nemôže navrhnúť nižšiu minimálnu mzdu, ako predstavuje navrhovaná suma, určená postupom podľa zákona,“ upozorňuje ministerstvo. Podľa ministra práce Jozefa Mihála je však konečná dohoda a miera zvyšovania minimálnej mzdy v rukách vlády.