Účet za pochybné europrojekty chýba

Za chyby či podvody, pre ktoré Brusel odmietol uhradiť dotácie z eurofondov, nakoniec zaplatili slovenskí daňoví poplatníci. Išlo o milióny eur, ale presná suma nie je verejnosti známa. Ministerstvá tvrdia, že neprávom získané peniaze od konečných prijímateľov síce vymáhajú, ale je to beh na dlhú trať.

07.09.2012 14:00
Školstvo, vzdelávanie Foto:
Školstvo, vzdelávanie
debata (3)

Ministerstvo financií tvrdí, že sumu, o ktorú Slovensko pre porušenie predpisov prišlo, momentálne nie je možné presne vyčísliť, lebo sa ešte neskončilo programové obdobie trvajúce od roku 2007 do roku 2013. Definitívna výška strát bude teda známa až po jeho skončení. „Konečný finančný dopad na štátny rozpočet sa totiž odvíja od miery úspešnosti vymáhania finančných prostriedkov od prijímateľov na základe dodatočného overenia,“ uviedol tlačový odbor rezortu financií.

Podľa analytika Ivana Kuhna z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika takáto odpoveď síce nie je nesprávna, ale vníma ju ako priveľmi vyhýbavú. Vysvetlil, že aj keď Brusel niektoré projekty nezaplatí, Slovensku môžu zdroje ostať ďalej k dispozícii a môže ich využiť inak. Otázkou však je, koľko sa už zaplatilo zo štátneho rozpočtu na pochybné projekty a akú sumu sa podarilo štátu vymôcť späť.

Najnovšie minister školstva Dušan Čaplovič oznámil, že Slovensko musí vrátiť Bruselu 5 miliónov eur z Operačného programu Vzdelávanie. Išlo najmä o projekty na zabezpečenie počítačov a inej techniky pre školy. Čaplovič už avizoval podanie trestného oznámenia.

Hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa hovorí, že z auditov, ktoré vykonali kontrolné orgány, vyplynuli nezrovnalosti za 1,56 milióna eur vrátane spolufinancovania. Celkovo išlo o 5 projektov, najväčší finančný objem 1,016 mil. eur sa týkal projektu diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer. „Prostriedky v uvedenej výške museli byť vrátené späť do Operačného programu Doprava, ale nejde o prepadnutie eurofondov, pretože môžu byť použité pre iné projekty,“ poznamenal hovorca. Podľa neho zo strany Európskej komisie zatiaľ nebola uplatnená žiadna požiadavka na vrátenie finančných prostriedkov.

Vlani Brusel pozastavil čerpanie eurofondov rezortu životného prostredia. Dôvodom boli výsledky auditu projektov z rokov 2008 – 2010. Po prijatí opatrení na nápravu však eurokomisia peniaze znovu uvoľní. Celkovo za roky 2007 až 2013 odmietla Európska komisia podľa ministerstva uhradiť dokopy približne 10,5 milióna eur.

Slovensko však nemá problémy len s eurofondmi. Pre podvod pri výstavbe športového areálu v Senci má vrátiť do Nórskych fondov vyše 660-tisíc eur. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák však hovorí, že tento prípad na Slovensku príliš dramatizujeme. „Dôležitý je trend, pomer a z tohto hľadiska podľa štatistík patríme do tej lepšej polovice,“ skonštatoval pre agentúru SITA. Priznáva síce, že každý prípad je mrzutý, „ale netreba ísť tak ďaleko a hovoriť o reputácii“, pretože tá nestojí na tomto jednom prípade.

Analytik Kuhn tvrdí, že minister sa takto snaží zachrániť situáciu. „Nejasal by som, že u nás sa nekradne najviac. To je relativizmus,“ zhodnotil.

Súčasná vláda sa vo svojom programe zaviazala čerpať eurofondy efektívne. Minister dopravy Ján Počiatek hovorí, že chýb sa historicky nakopilo veľké množstvo od verejného obstarávania, nedostatočnej koordinácie až po podvody na strane prijímateľov europeňazí. Na ministerstve zriadil pracovnú skupinu na úrovni štátnych tajomníkov, ktorá identifikovala chyby z minulosti, navrhla nápravné opatrenia, ktoré sa musia plniť podľa akčného plánu.

Transparentnosti by mali pomôcť aj niektoré opatrenia prijaté už v minulosti, ako je napríklad zverejňovanie zmlúv. „Niektoré pravidlá, ktoré tu sú, nie sú zlé, len ich treba dodržiavať,“ poznamenal Počiatek.

Minister životného prostredia Peter Žiga za zásadný problém označil zákon o verejnom obstarávaní. „Aj mestá a obce, ktoré sú v našom operačnom programe najväčším žiadateľom a potom príjemcom nenávratných finančných prostriedkov, majú s tým problém. Jednoducho legislatíva je zlá, nekomplexná, a to je kameň úrazu, prečo vznikajú pochybnosti a manipulácie,“ mieni Žiga.

Za kritický bod označil verejné obstarávanie aj analytik Kuhn. Vinu vidí trochu aj na ministerstvách, ktoré chcú rôzne monitorovacie správy a veľa zbytočnej byrokracie. „Verejné obstarávanie je to najkľúčovejšie, to je odfláknuté a potom sa ministerstvo vyhovára na Úrad pre verejné obstarávanie,“ poznamenal.

PIANO

 Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Nevhodný komentár. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý vidí dva lieky na likvidovanie korupcie v europrojektoch, a to transparentnosť a jasné pravidlá. Čím viac je podľa neho verejne dostupných informácií, tým ľahšie je možné odhaľovať pochybenia. Pripomenul, že sa mu podarilo presadiť, aby sa od marca tohto roku zverejňovali pri eurofondoch hodnotitelia aj výberové komisie, a to aj spätne od roku 2008 vrátane neúspešných projektov.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba