Účinný liek neponúka žiadna strana

Drvivá väčšina kandidujúcich politických strán ide do boja o parlament s heslami a sľubmi o znižovaní nezamestnanosti. Ponúkajú však skôr páčivé frázy ako konkrétne riešenia, tvrdí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

22.02.2012 12:00
úrad práce, nezamestnanosť, nezametnaní Foto:
Ilustračné foto
debata

Na konferencii vášho inštitútu sa hodnotila úroveň programových riešení problému nezamestnanosti. S akým výsledkom?
Rozhodne nie najlepším. Žiadna strana neobstála na výbornú ani chválitebnú. Najlepšia známka bola dva mínus, získalo ju KDH (2,44) tesne nasledované Smerom (2,49). Na treťom mieste skončila SMK (2,57), na štvrtom SDKÚ (2,60), na piatom HZDS (2,67). Známku lepšiu ako trojku mali už iba Most – Híd (2,83), Náš kraj (2,85) a Matovičovi Obyčajní ľudia (2,97). Tesne nad tri dostali len SaS (3,10) a 99 percent (3,18). Ostatné strany so šancou získať nad päť percent sa pohybovali v rozmedzí tak do tri mínus.

Bolo hodnotenie nezávislé?
Verím, že áno. Stranícke programy známkovalo 13 nezávislých expertov zo SAV, niekoľkých univerzít aj inštitútov s ekonomickým zameraním. Kritériá boli štyri – pohľad na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, na systém sociálnych dávok, na prepojenie vzdelania s pracovným trhom a na spôsob riadenia a usmerňovania politiky zamestnanosti. Prihliadalo sa aj na celkovú schopnosť programu zvyšovať zamestnanosť a prispievať k rozvoju trhu práce. Udelené známky boli odrazom toho, že nijaká strana nepredložila program naozaj komplexný a plne realizovateľný. Podobnú konferenciu sme organizovali pred voľbami 2010 aj 2006, no môžem potvrdiť, že v straníckych plánoch nijaký prelomový posun nenastal.

Tak skúsme za radom. Ako sa strany chystajú riešiť dlhodobú nezamestnanosť?
Až na výnimky skôr vyhláseniami, že treba zlepšiť podnikateľské prostredie, ozdraviť ekonomiku, spružniť pracovný trh… Snahou o konkrétny prístup bol návrh kresťanských demokratov, že ak príslušný úrad práce nedokáže uchádzača zamestnať do dvoch rokov, mali by ho prevziať špecializované centrá pre prácu s ťažko umiestniteľnými občanmi. Smer plánuje riešiť problém vo väčšej súčinnosti s európskymi štruktúrami. SaS mieni vytvoriť 250-tisíc miest cez štátnu agentúru, čo je hádam až prismelý plán. SDKÚ chce zase zaviesť medzitrh práce, aby ťažko zamestnateľní občania mohli pracovať aj za mzdu nižšiu ako minimálnu, no zostala by im časť sociálnych dávok.

A čo zmeny v systéme dávok?
Veľa strán deklaruje „zvýšenie zásluhovosti“ pri ich vyplácaní, no chýbajú im návrhy, ako rozlíšiť ľudí, ktorí si naozaj nemôžu nájsť prácu a tých skutočne lenivých. Najlepšie obstála SDKÚ, ktorá má v tomto smere pomerne ucelene prepracovaný program. Najmä v súvislosti so spomínaným medzitrhom práce, ktorý však sľubovala vytvoriť už pred voľbami 2010. Smeru bolo pre zmenu vyčítané, že v rokoch, keď bol vo vláde, skôr na zásluhovosť rezignoval.

Aké návrhy ešte padli?
V oblasti vzdelávania odborníkov najviac presvedčil Smer, predovšetkým plánovanou obrodou učňovského školstva. Boli aj návrhy na povinné hodnotenie vysokých škôl z hľadiska „produkcie nezamestnaných absolventov“. Nikto však nenavrhol, aby sa dotácie školám neprideľovali „na hlavu“, ale podľa kvality a potrebnosti študijného odboru. Málo bolo aj návrhov na efektívnejšie uplatňovanie nástrojov na zvýšenie zamestnanosti, ktoré sú dnes často nastavené úplne proti logike. Napríklad, aby sa administratívne odbremenil ten zamestnávateľ, ktorý chce pracovnú zmluvu s absolventom na absolventskej praxi predĺžiť, keďže dnes je to presne naopak.

debata chyba