Uhliarik vyvolal v rezorte nepokoje

Snaha o zavádzanie zmien sa ministrovi síce uprieť nedá, faktom však zostáva, že väčšina jeho reformných krokov vyvolala skôr veľkú vlnu nevôle ako pozitívny ohlas. Do ulíc vyšli lekári aj zdravotné sestry, proti mnohým legislatívnym návrhom rezortu protestovala odborná, ale aj laická verejnosť.

„Vzniklo množstvo chaotických vecí, ktoré vytvorili nepokoj v systéme, čo nie je dobré,“ zhodnotil rok Uhliarikovho ministrovania prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. „Za najväčšie negatívum považujem nerešpektovanie názorov odbornej verejnosti. Je na mieste otázka, kto riadi slovenské zdravotníctvo,“ do­dal.

Absenciu lekárov pri závažných rozhodnutiach vyčíta ministrovi aj politológ Miroslav Kusý. „Všetko nezávisí len od osoby ministra. Dôležité je aj to, akých ľudí má okolo seba. Takéto zmeny si vyžadujú veľký tím odborníkov – lekárov, ktorí by reformu vzali do vlastných rúk na základe svojich skúseností. To im nemôže robiť niekto zvonku,“ povedal.

Lekárska komora svojho času kritizovala najmä návrh ministerstva, aby sa namiesto konkrétneho lieku predpisovala iba účinná látka. Lekári odmietali prevziať zodpovednosť za prípadné komplikácie, ktoré by nastali u pacienta v dôsledku nevhodne vydaného lieku v lekárni.

Uhliarik nakoniec argumentom komory ustúpil a ponechal možnosť na receptoch predpisovať aj obchodný názov lieku, čím sa však podľa niektorých odborníkov celá zmena v zavádzaní zmien v predpisovaní liekov stala zbytočnou.

Podobne dopadlo zavedenie limitov na doplatky za lieky či zrušenie výmenných lístkov, ktoré by mali, aspoň na prvý pohľad, pacientom prilepšiť. Kým v prípade výmenných lístkov lekári upozorňovali, že sa zrušil posledný regulátor plytvania v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, limity na doplatky označili za populistický krok. Navyše pre prísne pravidlá sa vrátenia peňazí za lieky dočká len máloktorý dôchodca či zdravotne postihnutý.

Práve pre množstvo nedotiahnutých vecí hodnotí Kusý ministerstvo zdravotníctva ako najslabšie. „Je to rezort, ktorý dosiahol najmenšie úspechy. Nejaké veci sa síce pohli, ale je to ďaleko od skvelých výsledkov. Vidíme napríklad, že nemocnice sú stále zadlžené, dokonca vytvárajú ešte väčšie dlhy, takže tento problém je stále otvorený,“ myslí si Kusý.

Ešte tvrdšie sú hodnotenia odborárov. Výsledkom Uhliarikových reforiem podľa nich bude jediné – zhoršenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. „Zmeny, ktoré realizuje ministerstvo zdravotníctva, chápeme ako zbavovanie sa zodpovednosti ministra zdravotníctva za súčasný stav, za zdravie pacientov a budúcnosť tejto krajiny,“ povedal predseda Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár. Výhrady má najmä k zmene nemocníc na akciové spoločnosti. Tá totiž podľa neho povedie k likvidácii či privatizácii nemocníc. „Nesmieme dopustiť, aby sa nemocnice stali fabrikami, aby sa zdravie stalo biznisom a aby sa pacient stal klientom. Kompetentní by sa mali chopiť zodpovednosti, kým je čas, lebo po transformácii nemocníc už bude neskoro,“ myslí si Kollár.

Okrem lekárov ministrovi vzdorujú aj zadlžené nemocnice, ktoré len tento mesiac prišli o 3 300 lôžok a 150 oddelení. Podľa ich zástupcov by malo ministerstvo prestať šetriť na nesprávnych miestach a začať skôr riešiť základné problémy, ako sú nereálne platby od zdravotných poisťovní. „Ministerstvo je v súčasnosti len ministerstvom pre legislatívne návrhy ohľadne liekov a zdravotníckych materiálov. V tejto oblasti sa stále vymýšľajú nejaké obmedzenia, snažia sa obmedziť náklady na lieky, ale aj tak sa im to stále nedarí,“ myslí si viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. Ako dodáva, ministerstvo by sa skôr malo zamerať na to, aby pacienti nemuseli za zdravotnú starostlivosť toľko doplácať z vlastného vrecka. „Dvadsaťpäť percent financií použitých v zdravotníctve je zo súkromných zdrojov, teda každé štvrté euro platí poistený pacient v hotovosti. V tomto smere ministerstvo vonkoncom nič nerobí,“ zhodnotil.

Jediný, kto môže byť s vývojom v rezorte za posledný rok spokojný, sú zdravotné poisťovne. Tie totiž nielenže dostali do rúk väčšie právomoci, ale podľa rozhodnutia Ústavného súdu si navyše môžu opäť vyplácať zisky. Aj keď sa ministerstvo snažilo novelou zákona stanoviť podmienky, aby tak nemohli robiť na úkor pacientov, podľa niektorých analytikov sú prislabé.

Exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer) za najväčšie omyly svojho nástupcu považuje napríklad schválený štátny rozpočet s nedostatkom financií v systéme, zadlžovanie sa nemocníc napriek personálnym zmenám či rušenie lôžok v nemocniciach bez odbornej oponentúry. „Pozitívne hodnotím to, že chce pokračovať v dostavbe Rázsoch a v eHeath-e, aj keď, bohužiaľ, ani jednu z týchto dôležitých výziev zatiaľ neuchopil dostatočne rázne,“ povedal Raši.