Maľba, ktorá od 15. storočia zdobí jednu zo stien kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne, zachytáva Krista večerajúceho pri veľkom stole s dvanástimi apoštolmi v okamihu, keď už vie, že ho jeden z nich zradí.
Štyridsaťpäťročný Pala začal obraz skúmať v roku 2003 potom, čo sa dozvedel, že podľa niektorých vedcov ukryl umelec a vynálezca da Vinci do svojho diela hudobnú skladbu. „Potom sa už o tom nehovorilo. Ja ako hudobník som chcel do toho preniknúť hlbšie,“ povedal Pala.
V knihe La Musica Celata (Skrytá hudba), ktorá vyšla v piatok v Taliansku, vysvetľuje, akým spôsobom interpretoval rôzne kresťanské symboly v obraze ako hudobné stopy. Najprv údajne zistil, že keď nakreslí päť čiar notovej osnovy cez obraz, predstavujú bochníky chleba na stole rovnako ako ruky Ježiša a apoštolov noty.
Tie však nedávali žiadny zmysel, pokiaľ si Pala neuvedomil, že"partizuru" musí čítať zľava doprava, tak ako majster písal. Z obrazu vraj vyčítal taktiež, aké má mať skladba tempo a dĺžku nôt.
Výsledok je podľa neho 40-sekundový „hymnus na oslavu Boha“, ktorý údajne najlepšie vyznie hraním na píšťalových varhanoch, ktoré sa za da Vinciho najčastejšie používali k interpretácii duchovnej hudby.
Alessandro Vezzosi, expert na Leonarda a riaditeľ múzea v umelcovom rodnom meste Vinci, tvrdí, že Palaovu hypotézu ešte nepreštudoval, ale pripadá mu hodnoverná. Podľa neho sa už skôr špekulovalo o tom, že ruky apoštolov môžu byť aj notovým zápisom gregoriánskeho chorálu, ale bochníky chleba ako možné hudobné znamienka ešte nikto nepreskúmal.
Vezzosi poznamenal, že aj keď bol da Vinci známy svojimi obrazmi, sochami a vynálezmi, bol rovnako vzdelaný v hudbe. Hrl na lýru, navrhol mnohé nástroje a jeho zápisy obsahujú aj hudobné rébusy, ktoré treba čítať zľava doprava.